Po voľbách príde účet. Ozdravenie financií si vyžiada takmer päť miliárd eur
Po budúcoročných jesenných parlamentných voľbách čaká Slovensko ozdravenie verejných financií za takmer päť miliárd eur. Vyplýva to z novej makroekonomickej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Škrty sa dotknú domácností, energopomoci aj počtu miest v štáte. Čísla po roku 2027 sú predpokladom rady, nie plánom vlády.
Ekonomika tento rok vzrastie o 0,8 percenta a druhý rok po sebe nedosiahne ani jedno percento. V budúcom roku zrýchli na 1,4 percenta, pomôže jej nábeh výroby v automobilke Volvo aj volebný rozpočet. RRZ to považuje za dočasné a po obnovení šetrenia očakáva spomalenie k jednému percentu.
Brzdou nie je len zahraničie, ale aj dlhodobo slabnúca konkurencieschopnosť priemyslu a fiškálna politika. „Posledné tri konsolidačné balíky s negatívnym vplyvom na hospodársky rast neviedli k zásadnejšiemu ozdraveniu verejných financií,“ upozorňuje RRZ.
Bez ďalšieho šetrenia by deficit do konca dekády prekonal šesť percent hrubého domáceho produktu a verejný dlh by sa priblížil k 80 percentám. RRZ preto počíta s konsolidáciou od roku 2028, deficit má v roku 2030 klesnúť na približne 3,8 percenta HDP. Do roku 2030 má konsolidácia zlepšiť rozpočet o takmer päť miliárd eur, z toho 2,28 miliardy hneď v prvom roku nového volebného obdobia. Ťažisko má byť na výdavkoch, v pomere tri ku jednej voči príjmom. Prognóza ráta aj so zvýšením DPH.
„Inej cesty niet, priestor na daniach, najmä z aktivity, sa úplne vyčerpal a musíme sa dotknúť slona v miestnosti, teda sociálnych transferov a zamestnanosti vo verejnom sektore,“ dodáva makroanalytička RRZ Zuzana Múčka.
Spotreba verejnej správy v roku 2028 klesne o 3,7 percenta, šetriť sa má na réžii a platoch. Celková zamestnanosť sa v rokoch 2028 až 2030 zníži približne o 0,9 percenta a nezamestnanosť stúpne z 5,7 percenta na 6,1 percenta. Reálne mzdy v roku 2028 vzrastú len o 0,1 percenta.
Najcitlivejšie to ľudia pocítia na účtoch. RRZ očakáva, že energopomoc vydrží ešte v roku 2027 a o rok neskôr skončí. Plyn tak v roku 2028 v priemere zdražie o 38 percent, elektrina o 4,4 percenta a teplo o 2,7 percenta. Kto platí za plyn sto eur mesačne, zaplatí 138 eur, teda ročne o 456 eur viac. Inflácia v roku 2028 dosiahne 3,7 percenta. „Dogma o nedotknuteľnosti energodotácií tiež padá,“ tvrdí Múčka.
Proti scenáru RRZ stojí vývoj bez zásahu. Ekonomika by v rokoch 2028 až 2030 rástla o 2,1, 1,8 a 2,4 percenta. Spotreba domácností by za tri roky stúpla o necelých sedem percent, v scenári RRZ iba o 0,7 percenta. Vyšší rast by však Slovensko zaplatilo deficitom nad šesť percent HDP.
Ministerstvo financií vidí budúcnosť lepšie. Rast, s ktorým ráta na roky 2028 až 2030, je o 0,5, 1,0 a 0,3 bodu vyšší než v prognóze RRZ. Rada tento výhľad označuje za optimistický a upozorňuje, že prognóza rezortu plne nezohľadňuje eskaláciu na Blízkom východe.
Ani skromný výhľad rady nie je istý. Rast o 1,8 percenta v roku 2030 sa opiera o skok v čerpaní eurofondov z 3,5 na 5,9 miliardy eur. Rizikom je aj plán Volva postupne vyrábať až 250-tisíc áut ročne. RRZ celkovo vníma prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi.
