Alchýmia riedenia štátnych dlhov
Väčšinu krajín Európskej únie čoraz viac trápi rastúca ťarcha verejných dlhov. Tie sa najčastejšie uvádzajú v pomere k hrubému domácemu produktu, aj keď výstižnejšie by bolo sledovať trendy vývoja pomeru príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
Pre ilustráciu stačí pohľad na plánovanú rozpočtovú dieru na rok 2027. Štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 27,911 miliardy eur a výdavkami vo výške 35,66 miliardy eur. Odhadované výdavky sú o 27,78 percenta vyššie ako plánované príjmy, v absolútnej hodnote ide o 7,75 miliardy eur. O túto sumu sa zvýši verejný dlh a naň sa nabaľujúca úroková záťaž. Iba na samotných úrokoch zaplatíme po roku 2027 aspoň 3,5 miliardy eur ročne.
Ročné náklady štátu na platbu úrokov budú také veľké, ako je hodnota celého zlatého pokladu Slovenskej republiky z väčšej časti uloženého v Londýne. Ide o 31,7 tony zlata v hodnote približne 3,5 miliardy eur. Cena zlata od januára 2026, keď dosiahla historické maximá, do konca októbra klesla o 1,4 miliardy eur, teda o 27,6 percenta. Je to viac, než štát vyplatí na trinástych dôchodkoch. Z toho vyplýva, že spoliehať sa pri uchovaní kúpnej sily odložených úspor prevažne na zlato sa môže investorovi vypomstiť rovnako ako bitcoiny či akcie. Dôvodom poklesu cien zlata je najmä rast úrokov na medzinárodných trhoch a postupné rozpredávanie zlatých rezerv Ruskej federácie, od začiatku roka viac ako 60 ton.
Štátne dlhy v absolútnej hodnote rastú stále, aj keď v pomere k HDP z času na čas môžu zároveň klesať. Argument o tom, či dlh klesá, alebo rastie, používajú politici podľa toho, ako potrebujú údaje interpretovať verejnosti. Úplne ideálna z pohľadu politickej interpretácie je výnimočná situácia, keď sa v posudzovanom roku dosiahne vyrovnaný štátny rozpočet, respektíve prebytkové saldo. To sa za celú existenciu samostatného Slovenska od roku 1993 nikdy nestalo.
V Nemecku sa tak od roku 1991 do roku 2019 stalo celkovo deväťkrát, i keď za cenu značného preferovania financovania projektov štátu cez PPP projekty. Ak je PPP projekt mimo súvahy verejnej správy, budúce platby za dostupnosť infraštruktúry a poskytovanie služieb sa nezapočítavajú priamo do maastrichtského verejného dlhu. Štáty dokážu touto bilančnou kozmetikou umelo zametať pod koberec budúce záväzky bez zvyšovania dlhu.
Niekedy je možné tlmiť rast verejných dlhov aj formou obstarania investícií v štátom vlastnených organizáciách formou finančného lízingu. Ak ide o čisto trhový štátny podnik, ktorý viac ako 50 percent výrobných nákladov pokrýva z vlastných tržieb z predaja služieb a tovarov na voľnom trhu, jeho dlh sa do maastrichtského dlhu štátu nepočíta. Štátny podnik ako nájomca po zaplatení všetkých lízingových splátok získava investíciu do vlastníctva za doslova symbolickú cenu, takzvanú kúpnu opciu.
Slovensko sa v čase expanzie výdavkov na obranu krajiny snaží hľadať únikové cesty z bagatelizovania výšky deficitu verejných financií cez zmiernenie podmienok nastavenia dlhovej brzdy v oblasti záväzkov samospráv, ideálne formou nezapočítavania ich dlhov do deficitu verejných financií.
V každom prípade treba brať na zreteľ, že z pohľadu verejných financií nemôžeme míňať o štvrtinu viac, ako sa vyberie na daniach a poplatkoch. Inak nás všetkých čaká bolestivé precitnutie do trpkej reality.
