Fico už nemieni byť fackovacím panákom. Obaja kohúti by si to mali rozdať priamo. Ideálne riešenie je len jedno
Predseda vlády Robert Fico odmieta byť fackovacím panákom. Nezaslúži si to od koaličných partnerov. K SNS, Andrejovi Dankovi, Filipovi Kuffovi a najmä k Tomášovi Tarabovi sa správal korektne a vyšiel im v maximálnej miere v ústrety. Horúci zemiak do jeho rúk hodil prezident. Je natoľko horúci, že ho už v rukách dlhšie nedokáže držať. A hádže ho späť Petrovi Pellegrinimu.
Aspoň by si to premiér prial. Hodiť ho totiž nemôže. Zbaviť sa poverenia riadiť ministerstvo životného prostredia sa sám od seba nemôže, hoci to vyhlásil verejne. Zbaviť ho ťaživého bremena môže iba prezident republiky. A či to prezident urobí, je otázne. Prečo? Nemá totiž komu hodiť ďalej horúci zemiak.
Ak však nechá naďalej spolu s Dankom predsedu vlády v štichu, verusa džentlmensky nezachová. K riešeniu musí pomôcť aj predseda národniarov. Je otázne, či tak spraví, súčasná situácia mu totiž vyhovuje. Hoci je Fico poverený riadením rezortu životného prostredia, predseda vlády všetky právomoci delegoval na štátneho tajomníka Filipa Kuffu.
Elegantné riešenie. Až dovtedy, kým počas víkendu nezaútočil na premiéra Tomáš Taraba. Po tom všetkom, čo pre neho Fico urobil, ako ho vychvaľoval, je to podraz, zrada. Taraba dobre vie, že Fico rezort neriadi, že krízu nespôsobil, že horúci zemiak drží v rukách len preto, lebo sa snažil byť zmierlivý.
Tarabovi je to jedno, usiluje sa vykolíkovať políčko pre svoju novú stranu. Vyšlo mu, že najlepšie zaujme, ak bude zároveň v koalícii, aby ho nikto neobviňoval zo spájania s progresívcami a liberálmi, a zároveň bude dusiť koalíciu vydieraním, tzv. presadzovaním dobrých vecí pre obyčajných ľudí. Niečo na spôsob Republiky. Nemá nijaké morálne zábrany obrátiť svoje názory v krátkom čase o 180 stupňov.
Rozumieme Tarabovi, že sa cíti ukrivdený a nedocenený. Ak aj bol nadpriemerný minister a odviedol dobrú prácu, tak nemá právo teraz dávať rany pod pás a útočiť na svojho ochrancu. Inak si podpíli konár pod svojou stranou ešte skôr, než vyrastie. Politicky najideálnejším riešením sa javí prevzatie ministerstva Andrejom Dankom. Obaja kohúti, Danko a Taraba, by si vzájomné spory riešili priamo. No to by sme asi chceli príliš. Na ťahu je prezident Pellegrini. S premiérom sa bude radiť, čo ďalej. Bez asistencie Andreja Danka nič nevyriešia, iba nalejú viac oleja do ohňa. Podľa štandardnej politickej zvyklosti by mal byť poverený riadením neobsadeného rezortu minister z rovnakej strany.
Keďže SNS má len jedno vládne kreslo, mal by byť rezort dočasne zverený ministerke kultúry. Navyše, Martina Šimkovičová si pestovala v minulosti nadštandardne dobré, priateľské vzťahy s Tarabom. Vzájomná náklonnosť by mohla stlmiť výpady ukrivdeného odvolaného ministra. Lenže prečo by si brala na plecia rezort, ktorému nerozumie, a dala sa tak zaplaviť novou vlnou útokov? Pre ňu to nedáva žiadny zmysel.
SNS by mala nominovať nového kandidáta na vedenie rezortu. Situácia bez ministra je totiž neúnosná. Zbytočne zaťažuje koalíciu, vyvoláva (oprávnenú) kritiku a víri mútne vody. Nikto netuší, kedy ústavní sudcovia rozhodnú v Kuffovom prípade. Ponechať rezort bez ministra mesiace by bola školácka politická chyba.
Je jasné, že by to bolo nefér voči Kuffovi, ktorý si na post ministra dlhšie brúsi zuby, ale akákoľvek iná možnosť škodí jeho menu ešte viac. Na post sa ponúka ďalší štátny tajomník – Peter Deďo. A to s tým, že ak ÚS rozhodne, uvoľnil by prípadne Kuffovi miesto. No politicky najideálnejším riešením sa javí prevzatie ministerstva Andrejom Dankom. Obaja kohúti, Danko a Taraba, by si vzájomné spory riešili priamo. No to by sme asi chceli príliš.
