Záhadné miznutie života v hlbinách oceánu. Po ropnej katastrofe Deepwater Horizon ubudlo až 60 percent morských živočíchov
Počet morských živočíchov v hlbokej časti Mexického zálivu v rokoch nasledujúcich po výbuchu na plošine Deepwater Horizon v roku 2010 klesol približne o 60 percent. Vyplýva to z novej štúdie zverejnenej v odbornom časopise PNAS.
Vo významnej časti Mexického zálivu medzi presvetlenou hladinou a najtemnejšími hlbinami, kde došlo k havárii vrtu prevádzkovaného spoločnosťou BP a k úniku 134 miliónov galónov ropy, klesol počet nájdených rýb od roku nasledujúceho po havárii až do roku 2015 o 63,5 percenta. Počet kôrovcov vrátane kreviet a krilu, ktoré sú kľúčovým zdrojom potravy pre veľryby, klesol o 62 percent a počet väčších živočíchov, ako sú chobotnice a kalmáre, sa znížil o 59,7 percenta. Štúdia ďalej zistila, že tieto populácie sa ani zďaleka nezotavili.
Výskumníci sa zamerali na „polotmavú zónu“ oceánu, rozsiahlu oblasť nad morským dnom, kde sa veľká časť morských živočíchov vrátane delfínov a veľrýb živí tamojšími organizmami. Napriek tomu o tomto obrovskom ekosystéme vieme len málo. Táto oblasť Mexického zálivu nebola pred ropnou haváriou v roku 2010 vôbec preskúmaná, uviedol hlavný autor štúdie Tracey Sutton, biologický oceánograf z Nova Southeastern University na Floride.
Prieskum z roku 2011, ktorý sa uskutočnil po ropnej havárii a na ktorý sa štúdia odvoláva, poskytol vedcom dobrý prehľad o tom, koľko morských živočíchov sa nachádzalo v oblasti medzi hladinou a hĺbkou 1 500 metrov. O tri a pol roka neskôr sa na rovnaké miesto vrátili s rovnakým vybavením a zistili, že množstvo morských živočíchov predstavovalo iba tretinu až štvrtinu stavu z roku 2011.
„Zaznamenali sme tento výrazný pokles,“ povedal Sutton. „Otázkou potom bolo, prečo? Pozreli sme sa na všetky prírodné premenné, o ktorých sme si mysleli, že by ho mohli vysvetľovať, konkrétne na teplotu, množstvo kyslíka a potravu. Žiadna z nich sa však súčasne s týmto poklesom nezmenila. Jedinou súvisiacou udalosťou bol únik ropy. Domnievame sa preto, že ide o najpravdepodobnejšiu príčinu poklesu,“ uviedol.
Vedci pokračovali v odoberaní vzoriek aj po roku 2015 a nízke počty živočíchov pretrvávali. V rokoch 2022 a 2023 zaznamenali mierny nárast, ktorý sa však neukázal ako štatisticky významný ani trvalý. Jeho tím zdokumentoval pokles populácií pomocou troch druhov dôkazov: úlovkov do sietí, údajov získaných akustickým sonarom a genetických štúdií, ktoré odhalili stratu genetickej rozmanitosti v dôsledku príbuzenského kríženia.
Mnohé morské živočíchy uhynuli bezprostredne po výbuchu, pri ktorom zahynulo 11 pracovníkov, a v dôsledku takmer päťmesačného úniku ropy a plynu. Podľa Suttona sa tieto znečisťujúce látky usadili vo vajíčkach jedincov, ktoré prežili, a nasledujúce generácie boli čoraz viac ohrozené a oslabené.
Hovorca spoločnosti BP Paul Takahashi uviedol, že táto nehoda spoločnosť „navždy zmenila“. „Urobili sme množstvo zmien s cieľom zabrániť tomu, aby sa niečo podobné v budúcnosti ešte niekedy zopakovalo,“ tvrdí.
Ropa aj dispergačné prostriedky, teda látky použité na likvidáciu ropnej škvrny, škodia rybám, avšak odlišným spôsobom, uviedla spoluautorka štúdie Isabel Romerová, chemická oceánografka z Univerzity Južnej Karolíny. Ropa je toxickejšia a predstavuje celkovú hrozbu, no dispergačné prostriedky ju rozkladajú na menšie kvapôčky, čím jej účinkom vystavujú aj živočíchy žijúce vo väčších hĺbkach.
Dispergačné prostriedky spôsobili mnoho problémov a nové štúdie ukazujú, že pri budúcich haváriách by bolo lepšie vyhnúť sa týmto chemikáliám a namiesto nich pridávať látky, ktoré podporujú rast mikroorganizmov rozkladajúcich ropu, uviedla bývalá riaditeľka Národnej vedeckej nadácie Rita Colwellová, environmentálna mikrobiologička z Marylandskej univerzity.
„V niektorých ohľadoch vieme o vesmíre viac než o vnútorných častiach oceánu. Keďže tieto oblasti nevidíme, máme tendenciu predpokladať, že je všetko v poriadku. Tu však máme jednoznačný výsledok, ktorý ukazuje, že sa niečo pokazilo,“ uviedla Kaitlin Frasierová, morská vedkyňa zo Scrippsovho oceánografického inštitútu, ktorá sa na štúdii nepodieľala.
„Je šokujúce, ako môže jediná porucha na vrtnej plošine mať taký rozsiahly a dlhodobý dosah na tisíce štvorcových kilometrov. Za 13 rokov od úniku ropy nie sú viditeľné takmer žiadne známky zotavenia,“ uviedol morský vedec z Dalhousie University Boris Worm, ktorý sa na štúdii nepodieľal. „Je dôležité, aby sme si to uvedomili, pretože tieto dôsledky zostávali veľmi dlho úplne mimo dohľadu a pozornosti,“ dodal.
Worm a Colwellová uviedli, že tieto škody treba zohľadniť pri celosvetových diskusiách o hlbokomorskej ťažbe a rozširovaní ťažby ropy v hlbokých vodách.
