Svetový hokej odložil verdikt o Rusku, Moskva hrozí súdmi aj kontumáciami
Rada Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) po dvojdňovom online zasadnutí definitívne nerozhodla o osude ruskej hokejovej reprezentácie a jej účasti na svetových šampionátoch vrátane májových MS 2027 v Nemecku. Podľa informácií Športwebu majú kompetentní zbierať ďalšie informácie a vyhodnocovať všetko potrebné pred konečným rozhodnutím. Termín definitívneho verdiktu zatiaľ nie je určený.
Kanadský športový komentátor Gord Miller z TSN na sieti X informoval, že rokovanie Rady IIHF bolo predĺžené do štvrtka. Neistota v hokejovom svete tak pokračuje aj po dvojdňovom zasadnutí.
Do situácie vstupujú aj národné hokejové federácie, ktoré avizovali odpor voči prípadnému návratu Ruska na medzinárodnú scénu. Medzi krajinami, ktorých predstavitelia sa postavili proti účasti ruskej reprezentácie, sa spomínajú Nórsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Lotyšsko. K bojkotu sa pridali aj Česi.
Na situáciu reagoval ruský minister športu Michail Degťarev. Moskva podľa neho zhromažďuje materiály o postojoch jednotlivých krajín a plánuje ich predložiť Medzinárodnému olympijskému výboru (MOV). Kritizoval predovšetkým hrozby bojkotom a odmietanie zápasov proti ruskej reprezentácii.
„Som si istý, že ak budú nasledovať príklad svojich politikov, budú všetci porazení na súde a zbavení súťaží. Všetky tieto bojkoty sú skutočne namierené proti globálnemu športu,“ vyhlásil Degťarev podľa agentúry TASS.
Ruský minister zároveň vyzval predstaviteľov Nórska, Fínska, Švédska, Dánska a Lotyšska, aby svoje postoje prehodnotili. Podľa neho by šport mal spájať národy a o výsledkoch sa má rozhodovať na športoviskách, nie prostredníctvom politických vyhlásení.
Osobitne sa vyjadril aj k možným následkom odmietnutia zápasov. Tvrdí, že ak súperi nenastúpia proti Rusku, IIHF bude musieť jednotlivé stretnutia skontumovať v prospech ruskej reprezentácie výsledkom 5:0. „To nechceme. Chceme bojovať a dokazovať svoju silu na ľade, nie technickými prehrami,“ dodal Degťarev.
Spor okolo ruskej účasti na hokejových šampionátoch pripomína viaceré historické prípady, keď sa politické konflikty premietli do najväčších športových podujatí. Najvýraznejším príkladom sú letné olympijské hry v Moskve v roku 1980 a v Los Angeles o štyri roky neskôr.
V roku 1980 bojkotovali olympiádu v Moskve Spojené štáty americké a približne 64 ďalších krajín. Dôvodom bola sovietska invázia do Afganistanu v decembri 1979. Americký prezident Jimmy Carter vyzval na bojkot a k iniciatíve sa pridali Kanada, Japonsko, Západné Nemecko, Čína a ďalšie štáty. Na moskovských hrách napokon súťažili športovci z 80 krajín. Bojkot výrazne ovplyvnil konkurenciu v jednotlivých disciplínach, no samotné podujatie sa uskutočnilo podľa plánu.
O štyri roky neskôr prišla odveta. Sovietsky zväz a ďalších 13 krajín východného bloku vrátane Československa odmietli účasť na olympiáde v Los Angeles v roku 1984. Oficiálnym zdôvodnením boli obavy o bezpečnosť športovcov a údajná protisovietska atmosféra v Spojených štátoch. V skutočnosti išlo aj o politickú reakciu na bojkot z roku 1980.
Tieto udalosti ukázali, že bojkot síce môže vyslať výrazný politický signál, jeho najpriamejšie dôsledky však často znášajú samotní športovci. Mnohí z nich prichádzajú o možnosť reprezentovať svoju krajinu na vrcholnom podujatí bez toho, aby mali vplyv na politické rozhodnutia.
IIHF musí nájsť riešenie, ktoré bude rešpektovať rozhodnutie CAS, jej vlastné súťažné pravidlá a zároveň zohľadní bezpečnostné a organizačné komplikácie.
