Nvotová v Prahe varovala Čechov pred slovenským scenárom
Režisérka Tereza Nvotová vystúpila v utorok 3. novembra na protestnom zhromaždení na pražskom Václavskom námestí, ktoré sa konalo na podporu českých verejnoprávnych médií. Svoju účasť vysvetlila vlastnou skúsenosťou zo Slovenska a obavami, že by českí kolegovia mohli čeliť podobnému vývoju.
Pri vzniku minisérie Naši ľudia o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej našla Nvotová podporu aj v Českej televízii, ktorá patrí medzi koproducentov šesťdielneho projektu. Podľa dostupných informácií je miniséria už nakrútená a českí diváci by ju mali vidieť na jar 2027. Na scenári režisérka spolupracovala s Mirom Šifrom a Tomášom Hrubým.
Vo vystúpení ocenila verejnoprávnych partnerov z Česka, Nemecka a Francúzska, ktorí podľa jej slov pomohli projekt udržať pri živote. Domáce súkromné televízie sa do projektu podľa jej opisu nepustili. Pri slovenskom verejnoprávnom vysielateľovi bola situácia iná – sériu pôvodne pripravoval v koprodukcii, po voľbách však spoluprácu ukončil. Nvotová tento vývoj uviedla ako svoju skúsenosť s cenzúrou.
Režisérka, ktorá žije v Česku, vyzvala účastníkov protestu, aby od politikov vyžadovali viac než ubezpečenia, že nezávislosť médií zostane zachovaná. „Nemlčte a nenechajte sa uchlácholiť nejakými sľubmi. Buďte nekompromisní a nebojte sa. Tí, ktorí chcú zničiť slobodné médiá, útočia na ne práve preto, lebo sa najviac boja vás a vašej odvahy,” odkázala zhromaždeným.
Svoju účasť vysvetľovala aj tým, ako sa v posledných rokoch zmenil jej pohľad na vlastnú profesiu a dianie doma. „Pred troma rokmi som si myslela, že mojou prácou je natáčať príbehy. Dnes tu stojím aj preto, lebo som sa stala súčasťou jedného z nich – príbehu o krajine, ktorú ovládla mafia,” vyhlásila.
Vo vystúpení kritizovala privilégiá slovenských politikov – spomenula doživotné renty aj využívanie vládnych špeciálov na cesty na futbal. Rozprávala pritom aj o ľuďoch, ktorým nevychádzajú peniaze na základné potraviny. Takto vykreslila pomery v krajine, kde podľa nej verejnosť navyše stráca dôležitý priestor na kontrolu moci a slobodné vyjadrovanie. Pripomenula tiež Slovákov, ktorí si pre nespokojnosť s domácim vývojom našli nový domov v Česku, a ich skúsenosť spájala s obavou, aby v susednej krajine nesledovali opakovanie udalostí, pred ktorými odišli.
Začiatok slovenských zmien Nvotová spojila so zrušením koncesionárskych poplatkov. Upozornila aj na neúspešný pokus chrániť financovanie ústavným zákonom, pri ktorom podľa jej slov chýbali dva hlasy. „Ficova vláda potom televízii a rozhlasu zanedlho škrtla tretinu rozpočtu a rok nato ju zrušila úplne. Na jej troskách postavila čisto politickú inštitúciu, ktorej vedenie si dosadzuje sama koalícia,” uviedla svoje hodnotenie slovenského vývoja.
Aj českí štrajkujúci sa obávajú dôsledkov pripravovanej zmeny financovania. Návrh, ktorý poslanci posunuli do druhého čítania, ruší povinné televízne a rozhlasové poplatky a počíta s peniazmi zo štátneho rozpočtu. Organizátori protestu upozorňujú na riziko nižších príjmov a väčšej závislosti od politických rozhodnutí. Výsledná podoba však zostáva otvorená. Premiér Andrej Babiš odmieta, že by chcel médiá ovládnuť. V nedeľu hovoril o dobrovoľných poplatkoch aj o možnosti, že obe inštitúcie nebudú dostávať peniaze priamo zo štátneho rozpočtu.
Hlavný program pražského zhromaždenia sa začal o 16:36. Podporné akcie sprevádzali celodenný štrajk pracovníkov Českej televízie a Českého rozhlasu aj v ďalších českých mestách. Diváci a poslucháči jeho dôsledky pocítili už od polnoci. ČT zmenila program vrátane Událostí, Studia 6 či Sama doma. V rozhlase dostali väčší priestor hudba a reprízy, obmedzenia zasiahli tiež živé relácie a publikovanie nového obsahu na internete. Obe médiá počas protestu zachovali základný spravodajský servis a pripravenosť zabezpečiť potrebné informácie pri závažných mimoriadnych udalostiach.
