Vtáky sa viac boja žien než mužov, mužov pustia v priemere o meter bližšie
Vtáky v mestských parkoch reagujú na ženy a mužov odlišne. Medzinárodný tím vedcov pri 2 701 pozorovaniach v piatich európskych krajinách zistil, že pred ženami odlietali skôr. Rozdiel sa prejavil pri viacerých druhoch.
Predstavte si obyčajnú prechádzku parkom. Na trávniku poskakuje drozd, neďaleko hľadajú potravu vrabce a na chodníku sa prechádzajú holuby. Kým jednému človeku dovolia priblížiť sa takmer na dosah, pred iným odletia oveľa skôr. Podľa najnovších vedeckých zistení môže zohrávať úlohu aj to, či sa k nim blíži muž alebo žena.
Výskum publikovaný v časopise People and Nature uskutočnili vedci v Česku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Španielsku. Sledovali reakcie 37 druhov vtákov. Muži a ženy sa v mestských parkoch a na ďalších zelených plochách približovali k voľne žijúcim vtákom, pričom výskumníci zaznamenávali vzdialenosť, pri ktorej vták odletel. Aby výsledky čo najmenej ovplyvňovali rozdiely vo vzhľade pozorovateľov, účastníkov vyberali tak, aby mali porovnateľnú výšku a oblečenie.
Ukázalo sa, že muži sa v priemere dokázali priblížiť k vtákom približne o jeden meter bližšie než ženy, kým vtáky zareagovali únikom. Rozdiel sa pritom prejavil nielen pri plachších druhoch, ako sú straky, ale aj pri holuboch, ktoré sú na prítomnosť ľudí v mestách často veľmi dobre zvyknuté. Podobne reagovali aj sýkorky veľké, vrabce domové či drozdy čierne.
Vedci síce rozdiel v správaní vtákov zaznamenali, ale zatiaľ nedokážu povedať, čo presne ho spôsobuje. Profesor Daniel Blumstein z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, ktorý sa na výskume podieľal, priznal, že výsledkom dôveruje, hoci ich zatiaľ nevie vysvetliť. Podľa jeho slov sa rozdiel potvrdil pri porovnávaní jednotlivých miest aj druhov vtákov, no jednoznačné vysvetlenie stále chýba.
Aj výskumníčku Yaninu Benedetti z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe zistenie prekvapilo. Ako žena pracujúca v teréne nepredpokladala, že vtáky budú na pozorovateľov reagovať rozdielne podľa ich pohlavia. Výsledky podľa nej upozorňujú aj na jeden doteraz prehliadaný problém. Pri výskume správania zvierat sa totiž často predpokladá, že človek, ktorý ich pozoruje, je neutrálnym prvkom. Ukazuje sa však, že samotné vlastnosti pozorovateľa môžu ovplyvniť reakcie skúmaných živočíchov.
Možných vysvetlení je niekoľko. Vtáky by mohli reagovať na odlišný spôsob pohybu, telesné proporcie alebo pachové signály. Zatiaľ však ide len o hypotézy, ktoré bude potrebné samostatne preskúmať. Vedci preto nechcú tvrdiť, že vtáky vedome rozpoznávajú ľudské pohlavie tak, ako ho chápeme my. Výsledky skôr naznačujú, že dokážu zachytiť určité rozdiely medzi ľuďmi a prispôsobiť im svoje správanie.
Spoluautor štúdie Federico Morelli z Turínskej univerzity považuje práve nevyriešenú príčinu za jednu z najzaujímavejších stránok celého výskumu. Podľa neho výsledky ukazujú, ako citlivo dokážu vtáky vyhodnocovať prostredie, v ktorom žijú.
Ak sa vám niekedy zdalo, že vtáky pred vami odlietajú skôr než pred niekým iným, nemuselo ísť iba o náhodu. Výskum ukazuje, že ich reakcie na človeka môžu byť oveľa jemnejšie, než sme si doteraz mysleli. To však neznamená, že každý vták automaticky uletí pred ženou skôr než pred mužom. Vedci zaznamenali priemerný rozdiel v skúmaných podmienkach. Správanie konkrétneho vtáka môže ovplyvňovať množstvo ďalších okolností vrátane jeho skúseností s ľuďmi.
Autori zároveň upozorňujú, že napriek veľkému počtu pozorovaní bude potrebný ďalší výskum. Ten by mal samostatne preveriť jednotlivé možné príčiny a zistiť, či sa podobný vzorec objavuje aj v iných prostrediach a populáciách.
