Poplatky za odpad môžu od januára prudko vzrásť, samosprávy varujú pred vyššími nákladmi
Od začiatku roka 2027 vstúpi do platnosti povinnosť zaviesť mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) komunálneho odpadu. Slovenské mestá a obce preto očakávajú vyššie náklady, ktoré sa následne premietnu aj do poplatkov pre domácnosti. Zástupcovia samospráv upozorňujú, že štát ani krátko pred spustením povinnosti nemá jasné pravidlá.
Mechanicko-biologická úprava je technologický proces, pri ktorom sa zmesový komunálny odpad najskôr mechanicky roztriedi a následne biologicky spracuje. Cieľom je oddeliť využiteľné suroviny, znížiť množstvo odpadu určeného na skládku a obmedziť jeho negatívne vplyvy na životné prostredie.
Neplatiči dlhujú desiatky miliónov
„Dnes každý jeden človek v samospráve musí počítať s tým, že mu od začiatku roka stúpnu náklady na zvoz a spracovanie komunálneho odpadu,“ uviedol na tlačovej konferencii predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.
Podľa jeho slov sa do ceny premieta aj rast minimálnej mzdy a vyššie náklady na prevádzku vozidiel, predovšetkým drahšie pohonné hmoty. Božik, ktorý je zároveň primátorom Partizánskeho, pripomenul, že obce majú zákonnú povinnosť premietnuť výšku nákladov do poplatku pre obyvateľov. Samosprávy však narážajú na maximálne zastropované ceny. Na jedného obyvateľa pripadá ročný poplatok vo výške niečo vyše 73 eur a sadzba by túto hranicu nemala prekročiť. ZMOS preto žiada úpravu legislatívy.
„Ďalším veľkým problémom sú neplatiči. Urobili sme si krátky prieskum medzi 500 samosprávami na Slovensku a zistili sme, že čím viac ideme na východ, tým máme väčší problém s tým, že vzniká skupina privilegovaných občanov, ktorí nemusia platiť za odpad. Pri 500 samosprávach tento dlh prevyšuje 20 miliónov eur,“ vypočítal Božik s tým, že celkovo sa dlh môže pohybovať až okolo 50 miliónov eur.
„Dôležité je tiež pripomenúť to, že stanovenie poplatku za komunálny odpad nemá nič spoločné s daňami a nie sú to peniaze, ktoré by riešili cesty, chodníky či mzdy zamestnancov mestského alebo obecného úradu. To, čo sa zaplatí za odpad, sa môže využiť len na odpad a na náklady s tým spojené,“ zdôraznil predseda ZMOS-u.
Termín sa opakovane posúval
Povinnosť zaviesť MBÚ je jedným zo spôsobov napĺňania environmentálnych cieľov Európskej únie. Slovensko sa zaviazalo implementovať ju do svojej legislatívy ešte v roku 2020. Pôvodne mala platiť už od 1. januára 2021. Odvtedy sa termín opakovane posúval, naposledy v novembri 2024, keď parlament mesiac pred plánovaným spustením presunul jej účinnosť z 1. januára 2025 na 1. január 2027.
Sektor očakával, že štát dvojročný odklad využije na prípravu jasných pravidiel. „Už štvrtýkrát sme v situácii, keď pár týždňov pred spustením povinnosti nikto nevie, či vôbec začne platiť. Sektor urobil, čo mal. Firmy investovali do liniek na mechanicko-biologickú úpravu a v týchto dňoch robia pohovory s uchádzačmi o prácu v nových zariadeniach,“ uviedol generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) SR Ján Chovanec.
Chýbajú vykonávacie predpisy
Odborná verejnosť tvrdí, že ak by sa úprava odpadu od 1. januára 2027 naozaj spustila, Slovensku chýbajú vykonávacie predpisy, ktoré by ju jednoznačne upravili. Neexistuje vyhláška, ktorá by jasne definovala, čo sa považuje za MBÚ alebo ako často bude potrebné merať stabilizáciu upraveného odpadu.
Z ministerstva životného prostredia necelé dva mesiace pred termínom neprichádza jasný signál, či a ako bude systém od nového roka fungovať. Chýba adresné usmernenie, ako nakladať s niektorými frakciami odpadu, absentuje schválený dokument o poplatkoch a ďalšie dôležité dokumenty.
