Trump urazil Nórsko, krajina si z výroku spravila reklamu na turistiku
Donald Trump počas predvolebného mítingu v meste Port Huron v štáte Michigan 25. októbra vyhlásil, že Nórsko sa stalo „zasranou krajinou“. Dôvodom podľa agentúry Reuters bolo, že nedostal Nobelovu cenu za mier. Použil pritom anglický výraz „shit house country“, ktorý možno preložiť aj ako krajina plná latrín.
Nórska turistická centrála Visit Norway sa rozhodla vziať jeho slová doslova. Vytiahla zo svojho archívu stránku, ktorá už približne päť rokov predstavovala najzaujímavejšie verejné toalety v krajine, a doplnila ju novými fotografiami a sloganmi odkazujúcimi na Trumpov výrok.
„Nórsko robí záchody opäť skvelými,“ hlása jeden z reklamných sloganov v narážke na prezidentovo známe heslo Make America Great Again. Ďalší odkazuje na toalety, ktoré sa oplatí navštíviť, aj keď človek práve nemusí. Turistická centrála na sociálnych sieťach uviedla, že Nóri majú jedny z najkrajších a najpôsobivejších toaliet na svete.
Podľa cestovateľského magazínu Skift zaznamenala stránka za prvých päť dní viac ako 80-tisíc návštev z vyše 170 krajín. Návštevnosť bola 540-krát vyššia než v predchádzajúcom týždni. Približne štvrtinu návštevníkov tvorili Američania a až 90 percent návštevnosti prišlo organicky, teda bez platenej reklamy. Platená propagácia pritom stála menej ako 10-tisíc dolárov.
Podľa nórskeho marketingového magazínu Kampanje sa 31. októbra objavila vonkajšia reklama s nápisom „Welcome to s**house country“ na newyorskom Times Square.
Jednou z hviezd kampane je toaleta na vyhliadke Stegastein nad Aurlandsfjordom. Nachádza sa približne 650 metrov nad fjordom a je súčasťou architektonicky pôsobivého odpočívadla. Samotná vyhliadková plošina vyčnieva 30 metrov nad svahom. Budova so sociálnym zariadením je umiestnená mierne za hranou svahu tak, aby poskytovala súkromie, ale zároveň umožňovala obdivovať okolitú prírodu. Stegastein sa dostal aj do rebríčka desiatich najlepších verejných toaliet sveta, ktorý zostavil magazín DesignCurial.
Ďalšou atrakciou je Ureddplassen na pobreží severného Nórska. Verejná toaleta tu je súčasťou architektonicky navrhnutého odpočívadla s výhľadom na otvorené more a pohorie Lofoty. Dominantou priestoru je zvlnená betónová konštrukcia a deväťmetrová terasa. Názov Ureddplassen možno preložiť ako „miesto neohrozených“ a nachádza sa tu pamätník posádky nórskej ponorky Uredd, ktorá počas druhej svetovej vojny narazila na mínu vo fjorde Fugløyfjorden. Zahynulo všetkých 42 členov posádky a šesť pasažierov.
Na ostrove Senja sa nachádza takzvaný Zlatý záchod. Jeho výrazný zlatý vzhľad z neho urobil jednu z fotografovaných zastávok na turistických trasách. Podľa Visit Norway sa v okolí plánujú ďalšie, menej nápadné toalety, aby návštevníci nemuseli čakať v rade.
Na súostroví Lofoty sa nachádza odpočívadlo Eggum. Jeho architektúra využíva ruiny bývalej nemeckej radarovej stanice z druhej svetovej vojny. Toaleta je súčasťou priestoru pripomínajúceho amfiteáter a jej návrh pochádza z dielne nórskeho ateliéru Snøhetta. V oblasti Ryfylke je zariadenie Ostasteidn, ktorého vonkajšie steny sú navrhnuté tak, aby na nich postupne rástol mach.
Za kampanou stojí projekt Norwegian Scenic Routes – panoramatických ciest, na ktorých sa príroda spája s modernou architektúrou, umením a dizajnom. Ide o 18 vybraných úsekov ciest s celkovou dĺžkou približne 2 240 kilometrov. Na projekte sa doteraz podieľalo približne 50 architektov a krajinných architektov. Zodpovedá zaň nórska Správa verejných ciest.
Nobelovu cenu za mier neudeľuje nórska vláda. O laureátovi rozhoduje päťčlenný Nórsky Nobelov výbor, ktorého členov menuje parlament. Výbor je pri rozhodovaní nezávislý od vlády aj parlamentu. Vyplýva to z oficiálnych informácií Nobelovej nadácie. Nórsky premiér Jonas Gahr Støre aj minister zahraničných vecí Espen Barth Eide už opakovane vysvetľovali, že vláda do výberu laureátov nezasahuje. Podľa agentúry Reuters Eide po najnovšom Trumpovom výroku pripomenul, že americký prezident o nezávislosti výboru dobre vie. Nobelovu cenu za mier za rok 2026 získala Navanethem Pillayová, bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva. Rozhodnutie oznámil výbor 9. októbra.
