Olešky po piatich dňoch prímeria: stovky civilistov evakuovali, časť obyvateľov zostala
Ukrajinské mesto Olešky v Chersonskej oblasti, ktoré je pod ruskou okupáciou, zažilo počas uplynulých dní krátkodobé prímerie. Ukrajinská aj ruská strana ho podľa dostupných informácií niekoľko dní dodržiavali. Platnosť pokoja zbraní vypršala nadránom 1. novembra, od tejto nedele sa preto v oblasti opäť môže bojovať.
Podľa Bieleho domu pomohla prímerie sprostredkovať prvá dáma USA Melania Trumpová. Civilisti v Oleškách pritom od jari trpeli takmer úplným nedostatkom potravín a liekov, dlhodobo boli odrezaní aj od dodávok plynu, vody a elektriny. Únik z mesta bol fakticky nemožný, pretože ruské i ukrajinské drony útočili na všetko, čo sa pohlo, a prístupové cesty boli zamínované.
Stovky ľudí sa rozhodli zostať na Ukrajine
Počas humanitárnej operácie sa obyvatelia Olešiek, ktorí takmer šesť mesiacov žili v podmienkach humanitárnej katastrofy, dostali na územie pod ukrajinskou kontrolou. Civilisti mali na výber presunúť sa do bezpečia na Ukrajine alebo odísť do Ruska. Ukrajinu si podľa dostupných údajov vybralo 550 evakuovaných, do Ruska zamierilo 250 ľudí. Niekoľko stoviek obyvateľov však v meste zostalo.
Šéfka ukrajinskej miestnej vojenskej správy Taťjana Hasanenková opísala situáciu v meste tak, že v Oleškách sa nedá nielen dôstojne žiť, ale ani dôstojne zomrieť. Upozornila, že v meste nie je nikto, kto by zabezpečil pochovávanie, a telá ležia priamo uprostred ulice. Pripomenula, že márnica bola už dávnejšie zničená pri ruskom ostreľovaní a nefunguje ani elektrina.
Svedectvá o ceste cez mínové polia
Evakuovaní opísali, prečo bol odchod z mesta takmer nemožný. Ukrajinka, ktorá uviedla iba krstné meno Oľha, spolu s manželom Vjačeslavom potvrdila, že napriek silnejúcemu ostreľovaniu by pokus o útek mohol znamenať smrť pre zamínované cesty a neutíchajúce útoky dronov. Podľa BBC manželia povedali, že keď sa zásoby míňali, niektorí ľudia sa usilovali zohnať jedlo tak, že prechádzali cez mínové polia; stúpali na míny, umierali a zostávali zmrzačení.
Podobné svedectvá zazneli aj od civilistov, ktorí sa rozhodli odísť do Ruska. Jedna zo žien evakuovaných do Ruska uviedla, že ľudia jedávali bylinky vrátane portulaky, ktorú opekali na masle a dávali do polievky. Jeden z obyvateľov Olešiek ruským médiám povedal, že sa s ďalšími vybral do obchodu za hranicami mesta; dvadsať ľudí sa vydalo na bicykloch, ale prvých štyroch zabili míny. Iný obyvateľ utrpel vážne zranenia, keď vozidlo s jeho otcom narazilo na mínu; starší muž zomrel.
Prečo prímerie trvalo niekoľko dní
Prímerie nebolo len 24- alebo 48-hodinové. Vojaci, ktorí na niekoľko dní prestali bojovať, potrebovali odstrániť míny, vďaka čomu sa do Olešiek dostali aj automobily s dodávkami potravín a liekov.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec uviedol, že za každým zachráneným z Olešiek stojí samostatný príbeh utrpenia i nezlomnosti. Za dojímavé označil to, že sa po troch rokoch konečne zlúčil jeden manželský pár. Podľa jeho slov má najstarší evakuovaný 94 rokov a najmladší len niečo viac ako jeden rok.
Časť obyvateľov zostala v meste napriek katastrofálnej situácii. Dôvody sú rôzne: niektorí sa obávali, že ich napriek želaniu zostať na ukrajinskom území odvezú do Ruska, iní majú strach, že by sa už nikdy do svojich domovov v Oleškách nevrátili, najmä starí ľudia. Ďalší tvrdia, že napriek utrpeniu si počkajú na ukončenie vojny v tomto meste, pretože im od detstva prirástlo k srdcu.
