Katastrofálne sucho kosí slovenský dobytok. Hrozí, že sa staneme závislí od dovozu, varujú experti
Slovenskí chovatelia bijú na poplach. Extrémne sucho v tomto roku pripravilo farmy o viac ako polovicu objemových krmív a niektoré už začali znižovať stavy zvierat. V ohrození je nielen domáca produkcia bravčového a hovädzieho mäsa, ale aj samotná potravinová sebestačnosť Slovenska.
Jedným z miest, kde sa ešte dajú vidieť stáda hospodárskych zvierat, je Poľnohospodárske družstvo (PD) Badín v okrese Banská Bystrica. V jeho areáli sa nachádzajú ovce, kozy, ale aj približne dve stovky kráv. Ich počet sa v poslednom období znížil približne o desať percent. Podpísalo sa pod to predovšetkým tohtoročné sucho a následná neúroda plodín, ktoré slúžia ako krmivo pre dobytok.
„Situácia je katastrofálna. Sucho nám spôsobilo viac ako 50-percentné výpadky v objemových krmivách, či už ide o seno, senáže alebo kukuričnú siláž. Čaká nás preto veľmi ťažké obdobie,“ povedal predseda družstva Mojmír Haško. Podľa jeho slov sa družstvo zatiaľ zameriava na prísnejšiu selekciu v stáde a vyraďuje zvieratá, ktoré nie sú dobré z hľadiska úžitkovosti či reprodukcie. Ide však len o prvú fázu. O ďalšom postupe rozhodnú najbližšie mesiace a predovšetkým počasie.
„Kľúčová bude jar budúceho roka. Všetko bude závisieť jednak od toho, ako sa vyvinie počasie, a jednak od toho, ako dlho nám vydržia zásoby. Pokiaľ sa však zopakuje rok, ako bol tento, tak to môžeme rovno zabaliť. Bude to konečná,“ načrtol najčiernejší scenár Haško.
Chovatelia spod úpätia Kremnických vrchov pritom nie sú jediní. Predaj zvierat či existenčné problémy riešia viacerí. Ešte v septembrovom prieskume medzi svojimi členmi na to poukázala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Len v podnikoch zapojených do prieskumu sa uskutočnený a plánovaný predaj alebo vyradenie týkali 10 390 zvierat. Približne 3 800 zvierat už podniky predali a ďalších 6 700 predať plánovali,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Najvýraznejšie je podľa nej zasiahnutý hovädzí dobytok a najväčší tlak na chovy očakáva počas zimných mesiacov, keď sa budú vyčerpávať vlastné zásoby krmív.
Znižovanie počtu kráv či prasiat so sebou prináša aj ďalší negatívny jav. „Osobitným rizikom je strata reprodukčnej a produkčnej kapacity. Ak podnik predá dojnice, dojčiace kravy, vysokoteľné jalovice, bahnice alebo prasnice, nejde iba o krátkodobé zníženie počtu zvierat. Ide o zásah do budúcej produkcie na ďalšie roky,“ vysvetlila Holéciová.
Sebestačnosť Slovenska pritom dlhodobo klesá. Podľa posledných situačných a výhľadových správ rezortu pôdohospodárstva dosahovala v roku 2024 čistá sebestačnosť pri bravčovom mäse približne 25 percent a pri hovädzom mäse necelých 30 percent. V porovnaní s rokom 2020, keď dosahovala približne 47, respektíve 39 percent, ide o výrazný pokles. Podľa odborníkov pri takomto vývoji reálne hrozí, že by sme sa mohli v priebehu niekoľkých rokov stať úplne závislými od dovozu. „Áno, toto riziko tu reálne je. Tento extrémne suchý rok ho ešte znásobil. Samotní chovatelia sú roky v kríze, v dlhodobej strate, a to pri zvyšovaní nákladov súvisiacich napríklad aj s nákazovou situáciou zvierat,“ načrtla hovorkyňa SPPK.
Ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje mechanizmus a podmienky poskytovania pomoci na kompenzáciu škôd spôsobených suchom, na ktorú vyčlenilo 35 miliónov eur. Peniaze by mali farmárom prísť na účty do konca roka. „Ministerstvo v spolupráci s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA) finalizuje práce na metodike a systéme poskytovania pomoci tak, aby finančné prostriedky mohli byť odoslané na účty poľnohospodárov čo najskôr,“ zaznelo v reakcii rezortu.
Podľa Haška by nejaké peniaze do konca roka skutočne mali prísť, je však skeptický voči tomu, či bude tento objem dostatočný. „Áno, pomoc je nevyhnutná. V prvom rade sa však modlíme, aby bola voda. Bez nej v podstate nie je nič. Sucho sa síce teraz mierne zmierňuje, lebo padlo pár kvapiek. Rozhodujúce bude to, koľko zrážok padne na jeseň a aká bude zima,“ predostrel Haško.
Rezort na čele s Richardom Takáčom (Smer) by chcel o téme sucha a nedostatku krmiva viac hovoriť aj na európskej úrovni. „Slovensko tiež žiada Európsku komisiu o navýšenie poľnohospodárskej rezervy a jej využitie na pomoc poľnohospodárom zasiahnutým suchom a apeluje na poskytnutie maximálnej flexibility pri využívaní nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre poľnohospodárov,“ odkázal agrorezort.
