Christine Lagardeová skončí ako šéfka ECB predčasne
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová informovala Radu guvernérov a predsedu Európskej rady Antónia Costu, že odstúpi zo svojej funkcie 7. februára 2027.
Lagardeová mala svoj osemročný mandát naplniť až v októbri budúceho roka. Skončí tak o osem mesiacov skôr.
Nástupcu Lagardeovej vymenuje Európska rada v súlade s nominačným procesom uvedeným v článku 283 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Rada guvernérov Lagardeovej srdečne poďakovala a venovala jej dlhý standing ovation.
Časopis Forbes označil v decembri minulého roka Lagardeovú za druhú najvplyvnejšiu ženu sveta. Tou najvplyvnejšou sa podľa amerického magazínu stala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, Lagardeová skončila pred japonskou premiérkou Sanae Takaičiovou. V rebríčku boli ženy z 25 krajín, pričom polovičný podiel mali Spojené štáty.
Predčasný odchod môže ovplyvniť politické pomery
Predčasný odchod Lagardeovej z čela ECB môže zásadne ovplyvniť politické pomery v Európe. Francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi totiž umožňuje zasiahnuť do výberu jej nástupcu ešte pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku.
Zároveň môže pripraviť Národné združenie Marine Le Penovej o možnosť spolurozhodovať o obsadení jedného z najvplyvnejších ekonomických postov v Európe.
Francúzske prezidentské voľby sa uskutočnia 18. apríla a 2. mája 2027, pričom Macron už nemôže opätovne kandidovať. Ak sa európske krajiny dohodnú na novom prezidentovi ECB pred voľbami, prípadný nový francúzsky prezident z radov Národného združenia už nebude môcť jeho výber ovplyvniť. Macron tak získa možnosť spolurozhodovať o smerovaní európskej menovej politiky až do roku 2035.
O prezidentovi ECB však rozhoduje Európska rada posilnenou kvalifikovanou väčšinou. Potrebný je súhlas najmenej 16 z 21 krajín eurozóny zastupujúcich aspoň 65 percent jej obyvateľstva. Francúzsko teda nemôže presadiť vlastného kandidáta samostatne.
Výmenu vedenia umocňuje hospodárska situácia
Význam výmeny vedenia ECB umocňuje súčasná hospodárska situácia. Európa čelí energetickému inflačnému šoku vyvolanému vojnou na Blízkom východe. Ceny plynu prekročili 100 eur za megawatthodinu, rastú výnosy štátnych dlhopisov a zadlžené krajiny vrátane Francúzska čelia drahšiemu financovaniu.
