Diplomati z Česka a zo Slovenska poodhalili zákulisie kľúčových rokovaní
Dnes je presne 108 rokov od vzniku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Jeho existencia vydržala 75 rokov. Keď sa cesty Slovenskej republiky a Českej republiky 1. januára 1993 pokojným spôsobom rozišli, obidva samostatné štáty čelili podobne dôležitým výzvam. V zahraničnej politike a najmä vo vzťahu k susedom to platilo o budúcej spolupráci Slovenska s Maďarskom a o spolupráci Česka s Nemeckom.
Záujmy a ciele oboch nových štátov boli takmer identické, konkrétne okolnosti v dobovom kontexte však boli odlišné. Ako sa to prejavilo a ako vyzeralo vyjednávanie o forme, respektíve o obsahu významných textov? Ako si na rokovania spomínajú dvaja diplomati, ktorí sa podieľali na príprave slovensko-maďarskej štátnej zmluvy a česko-nemeckej deklarácie?
O udalostiach spred troch desaťročí porozprávali Rudolf Jindrák a Ján Gábor. Obaja vtedy zohrávali dôležitú úlohu pri príprave dokumentov. Jindrák bol člen tímu českých diplomatov na ministerstve zahraničných vecí, ktorí rokovali s Nemcami, a Gábor patril medzi spoluautorov základnej zmluvy s Maďarskom. Po dlhých rokoch súhlasili s tým, že povedia aj niečo, o čom verejnosť doteraz nevedela.
Česko podpísalo spoločnú deklaráciu s Nemeckom v januári 1997 a Slovensko zmluvu s Maďarskom v marci 1995.
Rokovania medzi Prahou a Berlínom
„Rokovania medzi Prahou a Berlínom sa uskutočňovali od roku 1993. Bolo to v období, keď sa Česká republika usilovala o vstup do Severoatlantickej aliancie. Američania nám povedali, že si najprv musíme upraviť naše vzťahy so susedným Nemeckom, až potom nás do NATO môžu prijať,“ povedal Jindrák.
Rokovania medzi Bratislavou a Budapešťou
„Ešte pred vznikom samostatnej SR určovala agendu, respektíve tón diskusie medzi Bratislavou a Budapešťou v zásade maďarská strana. Odmietala dohodnúť sa na konštruktívnom riešení spoločného, takmer dokončeného vodného diela na Dunaji,“ upozornil Gábor.
Skúsení diplomati
Obaja sú veľmi skúsení diplomati, ktorí vyštudovali právo na Karlovej univerzite v Prahe. Celú svoju pracovnú kariéru prežili v diplomatickom prostredí. Jindrák pôsobil ako český veľvyslanec v Maďarsku, Rakúsku a Nemecku, funkciu ambasádora na Slovensku vykonáva od januára 2023. Bol tiež námestníkom ministra zahraničných vecí a poradcom prezidenta Českej republiky. Gábor viedol zastupiteľské úrady Slovenska v Írsku a Rumunsku, istý čas aj v USA a na Kube. Ako diplomat bol aj v iných štátoch, naposledy vykonával funkciu generálneho konzula v Istanbule.
