Chmelár sa zastal Banáša a ostro sa pustil do Lasicovej rodiny
Publicista Eduard Chmelár sa zastal svojho priateľa Jozefa Banáša v spore súvisiacom s odkazom zosnulého humoristu Milana Lasicu. V rozsiahlom statuse na sociálnej sieti odsúdil verejnú kritiku spisovateľa.
Chmelár priznal, že sa ku kauze pôvodne nechcel vyjadrovať. Rozsah kritiky Banáša ho však napokon prinútil prelomiť mlčanie. „Jozef je stále môj priateľ, lebo ja si priateľov nevyberám podľa spoločenskej atmosféry, ani podľa politických názorov a už vôbec ich neopúšťam vtedy, keď sa im iní otáčajú chrbtom,“ napísal.
Podľa neho sa súkromný spor zmenil na neprimeranú verejnú štvanicu. Pripomenul, že Banáš sa za svoje konanie ospravedlnil a vysvetlil, že jeho zámerom bolo sprístupniť myšlienky významného slovenského humoristu. „To, že mal Jozef postupovať inak, vie už aj on sám. Ale načo je dobré kopať do človeka, ktorý leží na zemi a ktorý o svojom skutku hovorí s pokorou a ľútosťou?“ pýta sa Chmelár.
Publicista odmieta podľa neho zjednodušený obraz Banáša ako človeka bez charakteru a Lasicu ako nespochybniteľnej morálnej autority. V tejto súvislosti pripomenul, že Milan Lasica aj Magda Vášáryová podpísali Antichartu. „Anticharta nebol len formálny nevinný dokument. Na jej základe boli prenasledované, šikanované a väznené stovky ľudí,“ tvrdí Chmelár.
Vášáryovej vyčíta, že podpis popiera, zatiaľ čo Lasica ho podľa neho zľahčoval. Pripomenul tiež hereckú kariéru Vášáryovej počas normalizácie vrátane udelenia titulu zaslúžilej umelkyne. Spochybnil tak jej obraz ako komunistickým režimom prenasledovanej herečky. „Ja tieto veci neriešim, nič im nezazlievam, každý žil, ako vedel a vládal, ale akým právom sa nad niekoho vyvyšujú?“ uviedol.
Chmelár sa ostro ohradil aj voči slovám Hany Lasicovej, ktorá spochybnila, prečo by rozhovory jej otca mali vydávať ľudia s odlišnými politickými postojmi. „Prečo chce antivax, konšpirátor, rusofil, maga obdivovateľ vôbec rozhovory s demokratom, progresívnym Lasicom. Oni nás nechcú, ani my ich nechceme,“ citoval jej vyjadrenie.
Takýto prístup označil za arogantný. Podľa neho nemožno Lasicov kultúrny odkaz prisudzovať výlučne jednému politickému táboru. Zároveň zdôraznil, že Lasicovi nikto nevezme postavenie zakladateľa moderného slovenského humoru. Odmieta však predstavu, že bol univerzálnou morálnou autoritou, ako ho podľa Chmelára vykresľovali médiá.
V závere príspevku Chmelár upozornil na podľa neho prehlbujúcu sa nenávisť v spoločnosti. Tvrdí, že 37 rokov po Nežnej revolúcii by sa verejnosť nemala sústreďovať iba na minulosť bývalých spolupracovníkov ŠtB, ale aj na súčasné morálne zlyhania. „Malo by nás zaujímať, prečo sa z nás nestali lepší ľudia, prečo sme tak zvlčili, prečo sme tak duchovne upadli, čo už nemôžeme pripísať na vrub komunistom,“ napísal.
Svoje posolstvo podporil citátom z denníka Antona Srholca o ľudskosti a solidarite s trpiacimi. Zdôraznil, že ľudí už nerozdeľuje podľa politických názorov, ale hľadá v nich dobro. „Odpustenie musí prijať rodina Lasicovcov. My by sme mali prijať človeka, ktorý pochybil, s pokorou sa ospravedlnil a svoju osobnú ťarchu i profesijné následky si ponesie sám. Už naozaj stačilo,“ uzavrel Chmelár.
Spor vyvolala kniha rozhovorov vydaná bez súhlasu rodiny
Kauza vypukla po tom, čo týždenník Plus 7 dní vydal knihu rozhovorov Jozefa Banáša s Milanom Lasicom z roku 1991. Proti jej zverejneniu sa ostro ohradila Lasicova dcéra Hana, podľa ktorej rozhovory neboli autorizované a rodina s vydaním nesúhlasila. Banáš navyše priznal, že porušil svoj predchádzajúci písomný sľub, že knihu nevydá. Spor vyostrilo zverejnenie korešpondencie z roku 1992, ktorá podľa Lasicovej dokazuje, že vzťahy oboch mužov boli vážne narušené.
Banáš obvinenia z vyhrážania a vydierania odmieta. Kauza už má aj profesijné dôsledky. Vydavateľstvo Ikar ukončilo s Banášom spoluprácu a News and Media Holding pozastavil ďalšiu distribúciu a propagáciu spornej knihy.
ÚPN pripomenul Banášovu minulosť v ŠtB
Do kauzy sa zapojil aj Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý pripomenul meniace sa vyjadrenia Jozefa Banáša o spolupráci s ŠtB. Kým v liste Milanovi Lasicovi z roku 1992 kontakty priznával, no označoval ich za „kontrolu“, v roku 2005 spochybnil svoju evidenciu ako agenta a v roku 2024 tvrdil, že bol iba predvolávaný.
ÚPN zároveň zverejnil dokument z augusta 1989, podľa ktorého informácia od Banáša, evidovaného pod krycím menom LOTOS, viedla k žiadosti ŠtB o sledovanie rakúskeho novinára Franza Edera.
