Antibiotiká v detstve môžu súvisieť s tráviacimi problémami v dospelosti, riziko rastie s počtom predpisov
Užívanie antibiotík od detstva až po ranú dospelosť súviselo s vyššou pravdepodobnosťou vzniku syndrómu dráždivého čreva vo veku 24 rokov. Čím častejšie účastníci štúdie antibiotiká užívali, tým výraznejšia bola táto súvislosť. Vyplýva to z výskumu, ktorý predstavili na odbornom podujatí UEG Week 2026 v Barcelone.
Syndróm dráždivého čreva (IBS) je časté tráviace ochorenie, ktoré podľa údajov citovaných autormi postihuje v Európe viac ako 60 miliónov ľudí. Prejavuje sa najmä bolesťami brucha a zmenami vo vyprázdňovaní. Hoci predchádzajúce výskumy už naznačili možnú súvislosť medzi užívaním antibiotík a týmto ochorením, dôkazy o vplyve liečby v detstve na zdravie v dospelosti neboli jednoznačné.
Čím viac predpisov, tým výraznejšia súvislosť
Výskumníci analyzovali údaje od 2 853 účastníkov švédskej populačnej štúdie BAMSE, ktorá sleduje ľudí od narodenia. Informácie o predpísaných antibiotikách získali zo švédskeho registra liekov. Záznamy pokrývali obdobie od roku 2005, keď mali účastníci deväť až jedenásť rokov, až do jedného roka pred hodnotením výskytu syndrómu dráždivého čreva vo veku 24 rokov.
V tomto veku malo syndróm dráždivého čreva 10 percent sledovaných. Zo skupiny ľudí s týmto ochorením tvorili ženy 79,4 percenta. Antibiotiká počas sledovaného obdobia užívalo 87,8 percenta účastníkov, u ktorých sa neskôr zistil syndróm dráždivého čreva. V skupine bez tohto ochorenia to bolo 80,2 percenta.
Po zohľadnení pohlavia a sociálno-ekonomického postavenia rodiny mali ľudia, ktorí dostali antibiotiká, 1,5-násobnú pravdepodobnosť výskytu syndrómu v porovnaní s tými, ktorí ich neužívali. Súvislosť sa menila aj podľa počtu predpisov. Pri jednom alebo dvoch predpisoch bola pravdepodobnosť 1,3-násobná, pri troch až piatich stúpla na 1,6-násobok a pri šiestich či viacerých dosiahla 1,7-násobok v porovnaní s ľuďmi, ktorí antibiotiká nedostali.
Vedci sa pozreli aj na jednotlivé skupiny antibiotík. Výraznejšiu súvislosť so syndrómom dráždivého čreva zaznamenali pri tetracyklínoch a cefalosporínoch. Užívanie tetracyklínov súviselo s 1,4-násobnou pravdepodobnosťou výskytu ochorenia. Pri troch alebo viacerých predpisoch cefalosporínov bola pravdepodobnosť šesťnásobná. Autori však upozorňujú, že najmä pri poslednom výsledku treba postupovať opatrne. Interval spoľahlivosti bol široký, čo znamená, že presná veľkosť pozorovanej súvislosti zostáva neistá.
Hlavná autorka štúdie Jessica Sjölund uviedla, že výskum pomáha lepšie pochopiť možný vzťah medzi užívaním antibiotík a syndrómom dráždivého čreva. Výhodou bolo, že vedci vychádzali zo záznamov o predpísaných liekoch, a nie iba zo spomienok účastníkov na liečbu spred mnohých rokov. Zároveň zdôraznila, že výsledky nedokazujú priamu príčinnú súvislosť.
Antibiotiká môžu meniť črevný mikrobióm
Jedným z možných vysvetlení je vplyv antibiotík na črevný mikrobióm, teda spoločenstvo mikroorganizmov žijúcich v tráviacom trakte. Antibiotiká môžu meniť jeho zloženie a podľa predchádzajúcich výskumov môžu niektoré zmeny pretrvávať aj niekoľko rokov. Pri opakovanej liečbe môžu byť výraznejšie. Keďže zmeny črevného mikrobiómu sa spájajú aj so syndrómom dráždivého čreva, vedci predpokladajú, že by mohli byť jedným z mechanizmov, ktoré vysvetľujú pozorovanú súvislosť. Samotná štúdia však tento mechanizmus priamo neskúmala.
Na objasnenie vzťahu budú potrebné rozsiahlejšie a dlhodobejšie výskumy. Tie by mali sledovať nielen užívanie antibiotík a príznaky ochorenia, ale aj typ infekcie, ďalšie zdravotné problémy, psychologické a rodinné faktory či opakované zmeny črevného mikrobiómu.
Výsledky podľa autorky štúdie nie sú dôvodom na odmietanie antibiotickej liečby. Antibiotiká zostávajú dôležitým a v mnohých prípadoch nevyhnutným prostriedkom na liečbu bakteriálnych infekcií. Zistenia však podporujú potrebu predpisovať ich uvážlivo a vyhýbať sa zbytočnému užívaniu. Výskum totiž naznačuje, že opakovaná expozícia antibiotikám môže súvisieť aj s dlhodobejšími zdravotnými dôsledkami.
