Topenie ľadovcov v Dolomitoch odhalilo muníciu z prvej svetovej vojny
Topenie ľadovcov v talianskych Dolomitoch odhalilo nebezpečné pozostatky bojov z prvej svetovej vojny. Z ustupujúceho ľadu sa vynorili stovky nevybuchnutej munície, ktorá zostala ukrytá v horách viac ako storočie. Talianska armáda preto musela v oblasti zasiahnuť a zabezpečiť jej zneškodnenie.
Vojaci z alpskej brigády Julia počas rozsiahlej operácie našli, odstránili a zneškodnili celkovo 250 výbušných zariadení. Nebezpečné predmety sa objavili najmä po tom, ako na ne počas letných túr upozornili turisti.
Ľad odhalil muníciu ukrytú viac ako 100 rokov
Prvé nálezy zaznamenali predovšetkým v okolí obce Canal San Bovo v údolí Primiero na východe talianskeho regiónu Trentino. Vojaci následne prehľadali aj ďalšie vysokohorské lokality a oblasti ľadovcov v regióne Tridentsko-Horná Adiža.
Medzi nájdenými predmetmi boli talianske delostrelecké granáty aj francúzske mínometné strely. Armáda identifikovala okrem iného 18 talianskych delostreleckých granátov kalibru 75 milimetrov a 37 mínometných striel typu Thevenot, ktoré Francúzsko počas prvej svetovej vojny dodávalo aj talianskej kráľovskej armáde.
Munícia pochádza z takzvanej Bielej vojny, počas ktorej v rokoch 1915 až 1918 bojovali talianske a rakúsko-uhorské jednotky v náročnom horskom prostredí. Vojaci museli čeliť nielen nepriateľskej paľbe, ale aj extrémnemu chladu, lavínam a nebezpečnému terénu.
Ustupujúce ľadovce predstavujú čoraz väčšie riziko
Podobné nálezy nie sú v talianskych Alpách novinkou. S ústupom ľadovcov sa v posledných desaťročiach postupne odkrývajú predmety, ktoré zostali po bojoch desaťročia zamrznuté v ľade.
Stefano Morosini, profesor na Univerzite v Bergame a koordinátor projektov zameraných na kultúrne dedičstvo v národnom parku Stelvio, upozornil, že tento jav úzko súvisí s globálnym otepľovaním.
Podľa neho sa na konci leta objavuje čoraz viac nebezpečných pozostatkov vojny. Hoci niektorá munícia už v minulosti explodovala, mnohé nálože zostali neporušené. Po uvoľnení z ľadu preto môžu predstavovať vážne riziko pre turistov aj horolezcov.
Odborníci zároveň upozorňujú, že vysoké letné teploty komplikujú samotný pohyb po ľadovcoch. Riziká spojené s ich topením pripomenula aj tragédia z roku 2022, keď sa na Marmolade odlomila obrovská masa ľadovca a zahynulo 11 ľudí.
Turisti by sa munície nemali ani dotýkať
Armáda a odborníci apelujú na návštevníkov hôr, aby boli pri pohybe v oblastiach bývalých bojísk mimoriadne opatrní. Ak objavia predmet, ktorý by mohol byť vojenskou muníciou, nemali by s ním manipulovať bez ohľadu na to, kde sa nachádza.
Nález treba čo najskôr oznámiť polícii a počkať na príchod príslušných zložiek. Aj munícia, ktorá bola dlhé roky zamrznutá v ľade, môže byť stále funkčná a nebezpečná.
Ľadovce vydávajú aj osobné predmety vojakov
Biela vojna nezanechala v horách iba zbrane a muníciu. Ustupujúci ľad odhaľuje aj osobné veci vojakov, dokumenty, listy, denníky či časti vojenského vybavenia.
V roku 2015 sa po roztopení ľadu na vrchu Scorluzzo, ktorý dosahuje výšku 3 095 metrov, objavili pozostatky drevených kasární vybudovaných v jaskyni. Úkryt bol po skončení prvej svetovej vojny v novembri 1918 narýchlo uzavretý a vojaci v ňom zanechali množstvo predmetov.
Vo vnútri sa zachovali napríklad slamené postele, oblečenie, lampáše, noviny, pohľadnice, mince aj konzervované potraviny. Predmety poskytli výnimočný pohľad na každodenný život vojakov v extrémnych podmienkach.
V meste Bormio sa plánuje otvorenie múzea venovaného Bielej vojne. Jeho sprístupnenie je naplánované na jún 2027.
Topenie odhaľuje aj pozostatky padlých vojakov
Bojiská v talianskych Alpách ukrývali aj telá vojakov, ktorých pozostatky sa v posledných 15 rokoch vynorili z topiaceho sa ľadu. Niektoré telá sa zachovali dokonca vo vojenských uniformách.
V roku 2017 sa príbuzným talianskeho vojaka podarilo zabezpečiť jeho pohreb po tom, ako pri jeho tele na ľadovci Presena našli dokumenty umožňujúce určiť jeho totožnosť.
Biela vojna si podľa odhadov vyžiadala viac ako milión obetí. Mnohí vojaci však nezahynuli priamo v bojoch, ale v dôsledku lavín, pádov z horských svahov alebo podchladenia.
Morosini upozorňuje, že v dôsledku dlhých období horúčav je letný prístup k ľadovcom čoraz nebezpečnejší. Rýchle zmeny v horskom prostredí sú podľa neho viditeľné aj voľným okom a ukazujú, aký výrazný vplyv má klimatická zmena na talianske Alpy.
