Slováci obetujú 20 dní ročne cestovaním do práce
Polovica Slovákov strávi cestou do práce najviac pol hodiny denne. Za zamestnaním sú najčastejšie ochotní dochádzať do 50 kilometrov, väčšie vzdialenosti lákajú len malé percento ľudí. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti 365.invest.
Podľa prieskumu cestuje 21 percent opýtaných do práce 31 až 60 minút denne a približne 10 percent viac ako hodinu. Približne jeden z desiatich nie je ochotný za prácou dochádzať vôbec.
Hranicou je 50 kilometrov
Najviac respondentov si stanovilo hranicu dochádzania na 10 kilometrov (41 percent) alebo 50 kilometrov (42 percent). Do 100 kilometrov by za prácou cestovali iba štyri percentá opýtaných a rovnaký podiel aj na väčšiu vzdialenosť.
Približne desatina nie je ochotná dochádzať vôbec. Napriek tomu opýtaným chýba motivácia alebo možnosť presťahovať sa bližšie k práci. Cestou k dostupnejšiemu bývaniu v blízkosti práce a k pracovnej mobilite by mohla byť podpora zo strany štátu, s čím súhlasí väčšina opýtaných.
„Pri výbere zamestnania nerozhoduje iba mzda či pracovná pozícia, ale aj vzdialenosť od domova. Väčšina ľudí je ochotná dochádzať, no má jasnú predstavu o tom, kde je hranica. Každodenné cestovanie totiž stojí nielen peniaze, ale najmä čas, ktorý potom chýba rodine aj na oddych,” uviedol Radko Rozum, šéf produktov a predaja v 365.invest.
Ako dodal, pri každodennom hodinovom dochádzaní do práce aj z práce človek strávi cestovaním za mesiac viac ako 40 hodín, teda celý pracovný týždeň. Za rok tak precestujeme kvôli práci približne 480 hodín, čo je až 20 dní.
Ženy dochádzajú menej
Ochota cestovať za prácou na väčšie vzdialenosti sa líši aj podľa pohlavia. Od 50 do 100 kilometrov je ochotných dochádzať 7 percent mužov, no iba 1,5 percenta žien. Nad 100 kilometrov by cestovalo 5 percent mužov a necelé 3 percentá žien. Muži sú tak podľa ich odpovedí ochotnejší dochádzať za prácou na dlhšie vzdialenosti ako ženy.
Rozdiely sa ukázali aj podľa vzdelania. Nad 100 kilometrov je ochotných pre prácu precestovať 11 percent ľudí so základným vzdelaním, kým pri ľuďoch stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných sú to 3 percentá.
Podľa Rozuma výsledky naznačujú, že Slováci nie sú príliš ochotní cestovať za prácou na veľké vzdialenosti, no zároveň nie sú zvyknutí sťahovať sa za zamestnaním.
„Východiskom môže byť podpora štátu, napr. v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, keďže náš prieskum tiež ukázal, že možnosť dostupného bývania je pre Slovákov dôležitou témou. Väčšina (90 percent) z nich zároveň očakáva, že na jeho rozvoji bude mať úlohu aj štát. Ak teda chceme podporiť zamestnanosť v regiónoch, nestačí vytvárať pracovné miesta, rovnako dôležitá je doprava a dostupné bývanie,” doplnil.
Práve presun do satelitných obcí väčších miest však znamená denné dochádzanie pre množstvo ľudí. Prácu majú napríklad v Bratislave, no žijú v Stupave. Hoci ich tam nalákala vidina lacnejšieho bývania či väčšia nehnuteľnosť, realita dochádzania sa ukáže najmä v dopravných kolónach. Sťahovanie za dostupnejším bývaním vo veľa prípadoch znamená dlhšiu cestu do práce.
Podľa TomTom Traffic Indexu strávili vodiči v Bratislave vlani v dopravných špičkách približne 71 hodín navyše oproti jazde za plynulej premávky. To predstavuje takmer tri dni za rok. V Košiciach to bolo 69 hodín. Človek pri dvojhodinovom každodennom dochádzaní precestuje za rok približne 480 hodín.
