Matematika sa vracia ako povinná maturita, niektorí žiaci dostanú náročnejšiu skúšku
Maturita z matematiky sa po rokoch vracia medzi povinné skúšky pre väčšinu stredoškolákov. Nový systém sa má týkať žiakov, ktorí nastúpia na stredné školy od septembra 2027. Počíta s dvoma úrovňami náročnosti – základnou a pokročilou.
Základná úroveň má byť podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) i odborníkov jednoduchšia než súčasná maturita z matematiky a má sa sústrediť najmä na praktické využitie matematických vedomostí. „Naším cieľom nie je urobiť matematiku ľahkou. Naším cieľom je urobiť ju zrozumiteľnou, zmysluplnou a užitočnou,“ zdôraznil minister.
Povinná maturita z matematiky sa má týkať všetkých typov stredných škôl a odborov okrem konzervatórií, umeleckých a športových škôl. Základná úroveň bude pozostávať z externej časti, teda testu. Úlohy sa budú týkať napríklad čísel, výrazov a operácií, vzťahov a závislostí, práce s údajmi či geometrie a merania. Povinná bude pre všetkých žiakov maturitných odborov na stredných priemyselných a stredných odborných školách.
Pokročilá úroveň prinesie aj otvorené úlohy
Pokročilá úroveň bude náročnejšia. Okrem testu bude zahŕňať aj skúšku a otvorené úlohy, pri ktorých budú musieť žiaci vysvetliť svoj postup riešenia. Ich odpovede sa budú hodnotiť centrálne. Absolvovať ju budú musieť študenti matematických a osemročných gymnázií. Pre žiakov navštevujúcich štvorročné a bilingválne gymnáziá to neplatí – úroveň si budú môcť vybrať.
Základný test aj pokročilá úroveň sa majú konať v rovnaký deň. Pokročilá skúška bude nasledovať popoludní a určená bude len pre žiakov, ktorí sa na ňu pripravovali.
Na gymnáziách bude okrem skúšky z matematiky žiakov čakať slovenský jazyk a literatúra, cudzí jazyk a ďalšie voliteľné predmety. Pri základnej úrovni matematiky si vyberú dva, pri pokročilej jeden. Na stredných odborných školách a priemyslovkách bude maturita zahŕňať slovenský jazyk a literatúru, cudzí jazyk, matematiku na základnej úrovni, teoretickú časť odbornej zložky a praktickú časť odbornej zložky.
Školy čakajú zmeny v rozvrhu aj vzdelávaní učiteľov
Zavedenie povinnej maturity bude znamenať zmeny aj pre učiteľov. Podľa predstaveného plánu by mali v priebehu troch rokov absolvovať všetci učitelia bez ohľadu na úroveň školy, v ktorej pôsobia, 50 hodín vzdelávania.
Školy budú musieť zabezpečiť minimálny počet hodín matematiky potrebný na prípravu žiakov na skúšku. Pri základnej úrovni pôjde najmenej o 12 hodín týždenne v súčte za celé štvorročné štúdium, pri pokročilej o 18 a viac hodín. Nejde teda o počet hodín za jeden týždeň, ale o súčet týždenných dotácií za jednotlivé ročníky.
Škola ich môže rozdeliť napríklad tak, že žiaci budú mať matematiku tri hodiny týždenne v každom ročníku. Nemusí to však byť rovnomerne. Gymnáziá môžu mať napríklad v prvých dvoch ročníkoch matematiky viac a vo vyšších ročníkoch nechať študentom priestor na výber iných predmetov podľa toho, na akú vysokú školu sa chcú hlásiť.
Pri pokročilej úrovni budú musieť školy zabezpečiť najmenej 18 hodín matematiky v súčte za štyri roky, napríklad aj prostredníctvom ďalších hodín či seminárov, ktoré si študenti zvyčajne vyberajú vo vyšších ročníkoch. Počet vyučovacích hodín sa podľa predstaveného modelu nemá oproti aktuálnemu zvyšovať, zmeniť sa má najmä ich rozdelenie. Prvé tri roky budú mať žiaci na štandardných a bilingválnych gymnáziách spoločnú prípravu.
Vysoké školy hlásia slabšie vedomosti uchádzačov
Kým v roku 2015 maturovalo z matematiky 14,4 percenta maturantov, v roku 2026 to bolo už len 10,4 percenta. Klesajúci záujem o predmet sprevádzajú aj obavy zo slabších matematických vedomostí študentov, ktorí prichádzajú na vysoké školy. „Kvalita našich uchádzačov o štúdium klesá,“ upozornil rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hriadovský.
Dušan Šveda, podpredseda Slovenskej matematickej spoločnosti a odborný garant zmien matematického vzdelávania, upozornil na problémy najmä v technických a prírodovedných odvetviach. Študenti prichádzajúci z odborných stredných škôl totiž podľa neho nemusia mať dostatočné matematické základy na to, aby zvládli nároky vysokoškolského štúdia.
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský spomenul, že podľa údajov Svetového ekonomického fóra až osem z desiatich zručností dôležitých pre úspech v zamestnaní v nasledujúcich rokoch si vyžaduje matematické schopnosti, ako sú práca s údajmi či analytické myslenie. „Rodičia, neverte rozprávkam, že dieťa vyštuduje ľahkú školu bez matematiky a potom ho zamestnáme v štátnej správe. Počet ľudí, ktorých tam možno zamestnať, je už na maxime. Tí, ktorí si tam nenájdu uplatnenie, budú musieť ísť do súkromného sektora,“ vyzval Lelovský.
