Lichtenštajnský princ využil veto. Zastavil reformu interrupcií, ľudia protestovali pred zámkom
Približne 250 ľudí vyšlo v sobotu 24. októbra do ulíc lichtenštajnského hlavného mesta Vaduz. Zhromaždili sa pri budove parlamentu a následne sa vydali k zámku, v ktorom sídli kniežacia rodina. Na transparentoch niesli odkazy požadujúce právo žien rozhodovať o vlastnom tele. Protestovali proti rozhodnutiu dedičného princa Aloisa, ktorý zastavil reformu interrupčných zákonov. Podľa tamojšej polície prebehlo zhromaždenie pokojne, bez incidentov.
Parlament hlasoval za, princ povedal nie
Všetko sa začalo občianskou iniciatívou, ktorej cieľom bolo umožniť ženám podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva počas prvých 12 týždňov. Iniciatívu podporilo 4 969 oprávnených voličov, čo predstavuje takmer štvrtinu všetkých ľudí s volebným právom v Lichtenštajnsku. Na jej predloženie pritom stačilo tisíc podpisov.
Návrh sa následne dostal do parlamentu. Poslanci ho 2. septembra schválili mimoriadne tesným výsledkom – 13 hlasov proti 12. Tým sa však legislatívny proces neskončil. V Lichtenštajnsku totiž nestačí, aby zákon podporila väčšina parlamentu. Na jeho platnosť je potrebný aj súhlas panovníka. Ak ho odmietne udeliť, zákon nemôže vstúpiť do platnosti. Alois túto právomoc 20. októbra využil a oznámil, že schválenú reformu nepodporí.
Prečo princ zákon zastavil?
Dedičný princ svoje rozhodnutie odôvodnil ochranou nenarodeného života. Podľa vyhlásenia kniežacieho dvora nepovažuje navrhovanú reformu za vhodný spôsob, ako zabezpečiť jeho dostatočnú ochranu. Zároveň uviedol, že je otvorený niektorým čiastkovým zmenám. Podporil napríklad diskusiu o zrušení zákazu propagácie interrupcií a zlepšení informovanosti a pomoci ženám v náročných životných situáciách.
Organizátori občianskej iniciatívy však rozhodnutie ostro kritizovali. Tvrdia, že princ svojím vetom nerešpektoval výsledok parlamentného hlasovania ani takmer päťtisíc občanov, ktorí reformu podporili. V Lichtenštajnsku zostávajú interrupcie povolené len vo výnimočných prípadoch, napríklad pri vážnom ohrození ženy alebo za zákonom stanovených okolností súvisiacich so sexuálnym násilím. Od roku 2015 môžu ženy vycestovať za zákrokom do zahraničia bez toho, aby za to boli v Lichtenštajnsku trestne stíhané.
Panovník nie je iba symbolickou hlavou štátu
Prípad upozornil aj na nezvyčajné usporiadanie lichtenštajnského politického systému. Kým panovníci v mnohých európskych monarchiách vykonávajú predovšetkým reprezentatívne úlohy, lichtenštajnské knieža si zachovalo rozsiahle ústavné právomoci. Môže odmietnuť schválenie zákona, za určitých podmienok rozpustiť parlament a má významné právomoci aj pri menovaní sudcov.
Krajine formálne vládne knieža Hans-Adam II., ktorý však už v roku 2004 odovzdal výkon svojich štátnych právomocí synovi Aloisovi. Práve ten teraz po prvý raz počas výkonu týchto právomocí využil veto proti zákonu schválenému parlamentom. Organizátori sobotňajšej demonštrácie oznámili, že v úsilí o zmenu interrupčnej legislatívy budú pokračovať. Rozhodnutie panovníka však zatiaľ znamená, že reforma, ktorú podporili poslanci, sa neuskutoční.
