Prvá pomoc pri bábätkách a deťoch sa líši od pomoci dospelým
Pri poskytovaní prvej pomoci platí, že je vždy lepšie urobiť aspoň niečo, než nerobiť nič. Zároveň však platí, že pomocou nechceme pacientovi ešte viac ublížiť. Kto pozná zásady záchrany dospelého človeka, môže nadobudnúť dojem, že pri malých deťoch sa postupuje rovnako. Odborníci upozorňujú, že to tak nie je – deti nie sú menší dospelí.
Resuscitácia patrí medzi postupy prvej pomoci, o ktorých už počul takmer každý. Menej samozrejmé je, že pri dieťati, bábätku a dospelom sa vo všetkom nepostupuje rovnako. Kým u dospelých je najčastejšou príčinou zastavenia obehu srdcový infarkt, u detí býva problém zväčša spojený s dýchaním.
Ako postupovať pri záchrane života dieťaťa
Ak dieťa nereaguje a je v bezvedomí, treba privolať záchrannú zdravotnú službu na čísle 155. Hovor s operátorom je vhodné prepnúť na hlasitý odposluch, aby mal volajúci voľné ruky a mohol preveriť dýchanie.
„Dýchanie vyšetríme záklonom hlavy a maximálne 10 sekúnd počúvame a sledujeme, či dieťa dýcha. Ak nie, vykonáme päť úvodných vdychov a začíname kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR). Ak sme KPR tréning neabsolvovali, oživujeme v pomere 30 stlačení hrudníka k dvom dychom do pľúc,“ inštruuje záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED Patrik Brna.
Dieťa sa pritom nesnažíme zbytočne „nafúknuť“ vzduchom, pretože kapacita jeho pľúc je menšia než kapacita pľúc dospelého človeka. „Pri vdychovaní sledujeme hrudník dieťaťa a vdychujeme len toľko vzduchu, aby sa hrudník viditeľne nadvihol. Nezabúdame na záklon hlavy dieťaťa a na priestor na vyprázdnenie pľúc, rovnako ako u dospelého,“ ozrejmuje záchranár. V prípade, že sa v okolí nachádza automatický externý defibrilátor (AED), použijeme ho.
Rozdiely pri bábätkách a starších deťoch
Pri bábätku sa začína oživovať piatimi úvodnými vdychmi do pľúc, no pri stláčaní hrudníka sa postupuje inak. „Hrudník mu stláčame dvomi palcami alebo prstami, a to na dolnej polovici hrudnej kosti do hĺbky približne jednej tretiny predozadného priemeru hrudníka,“ približuje Patrik Brna.
Deťom starším ako jeden rok sa stláča hrudník jednou alebo obomi rukami. Vhodný spôsob treba posúdiť individuálne podľa výšky a hmotnosti dieťaťa. „Platí však, že naše ruky musia byť vystreté v lakti a medzi jednotlivými kompresiami musí dôjsť k úplnému uvoľneniu tlaku,“ radí záchranár.
Ak je potrebné podať prvú pomoc dospelému človeku, oživuje sa vždy obomi rukami. „Frekvencia stlačení hrudníka je rovnaká u detí aj dospelých, a to 100 až 120 stlačení hrudníka za minútu,“ vysvetľuje záchranár.
Rozdiely medzi jednotlivými vekovými skupinami nie sú dôvodom báť sa zasiahnuť. Ak si laik nie je postupom istý, dôležité je privolať pomoc a spolupracovať s operátorom linky 155.
Kvalita resuscitácie sa dá merať
Správny postup a pravidelný tréning sú rovnako dôležité aj pre profesionálnych zdravotníkov. ZaMED preto dlhodobo sleduje kvalitu resuscitácií svojich posádok a výsledky využíva pri ďalšom vzdelávaní. Interný audit v roku 2026 ukázal, že zdravotníci pri náhlom zastavení krvného obehu postupovali v 92 % v súlade s najnovšími odporúčaniami ERC 2025. Do odovzdania v nemocnici prežilo až 27 % resuscitovaných pacientov, čo je nadštandardný výsledok, keďže celoeurópska štúdia EuReCa III uvádza prežitie na úrovni 12,3 až 25,5 %.
Ešte výraznejší výsledok dosiahli posádky v medzinárodne porovnávanej skupine pacientov, ktorí splnili kritériá veľmi vysokej šance na prežitie. Do nemocnice sa podarilo živých odovzdať 53 % z nich, teda viac ako každého druhého pacienta. Práve tento ukazovateľ sa používa na medzinárodné porovnávanie záchranných služieb a tento výsledok radí ZaMED medzi popredných poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby v Európe.
„Akákoľvek prvá pomoc je pre pacienta bez známok života lepšia ako žiadna. Zdokonaľujme sa preto v postupoch, ktoré dokážu zachrániť zdravie, či už ide o dospelých alebo deti,“ uzatvára Brna.
