Slovenské fabriky bez Slovákov? Šichty čoraz viac ťahajú Filipínci a Vietnamci
Za slovenskými pásmi čoraz častejšie stoja Aziati. Inštitút finančnej politiky (IFP) upozorňuje, že nových zahraničných pracovníkov si firmy privážajú už takmer výlučne spoza hraníc Európskej únie (EÚ), najrýchlejšie z Vietnamu a Filipín.
Kým Slovákov vo fabrikách ubúda a Európania sem za prácou prestávajú chodiť, ľudia z druhého konca sveta obsadzujú miesta na linkách, v skladoch aj v kanceláriách. Zamestnávatelia hovoria, že bez nich by mnohé podniky neudržali výrobu.
Podľa najnovších údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za september na Slovensku pracuje vyše 150-tisíc cudzincov. To je jedenásťkrát viac ako pred trinástimi rokmi – ešte v roku 2013 ich úrady práce evidovali približne len 13 400. Najprudší skok prišiel po pandémii. V roku 2021 u nás pracovalo necelých 68 200 ľudí zo zahraničia, odvtedy sa ich počet viac ako zdvojnásobil.
Rekordný bol minulý rok. Na slovenský trh práce vtedy pribudlo vyše 29-tisíc zahraničných pracovníkov, o štvrtinu viac než rok predtým, a ich počet sa vyšplhal na 143-tisíc. Tento rok však tempo výrazne spomalilo. Za prvých deväť mesiacov pribudlo necelých 7-tisíc ľudí, teda približne štvrtina vlaňajšieho prírastku.
Aziati nahrádzajú Európanov
Menia sa najmä to, odkiaľ k nám ľudia prichádzajú pracovať. Z krajín mimo EÚ dnes pochádza viac ako 124-tisíc zahraničných pracovníkov, teda zhruba osem z desiatich. Občanov Únie je necelých 26-tisíc a ich podiel je podľa IFP najnižší od februára 2017. Prvú päťku najväčších zdrojových krajín tak už tvoria výlučne štáty spoza hraníc EÚ – Ukrajina, India, Srbsko, Uzbekistan a Vietnam.
Najväčšou skupinou zostávajú Ukrajinci, ktorých na Slovensku pracuje vyše 54-tisíc, viac ako tretina všetkých cudzincov. Hneď za nimi je India s vyše 12-tisíc ľuďmi, hoci pred desiatimi rokmi u nás pracovalo menej ako 140 Indov. Ešte strmší je príbeh Nepálu: vo februári 2016 tu pracovali traja Nepálci, dnes takmer 3 900. Z Indie, Vietnamu, Filipín, Nepálu a Uzbekistanu dnes na Slovensku pracuje vyše 34-tisíc ľudí, dva a pol násobok Čechov, Maďarov a Poliakov dokopy.
Susedia naopak ubúdajú. Rumunov je podľa IFP o 52 percent menej ako na vrchole a pod svojím historickým maximom zostáva aj Maďarsko. Len od februára do septembra tohto roka klesol počet Rumunov zo 6 939 na 5 241 a Maďarov zo 6 407 na 5 088. Najrýchlejšie naopak rastie Vietnam. Pracovníkov odtiaľ je podľa IFP takmer dvakrát viac ako v decembri minulého roka a od februára sa ich počet zvýšil z 3 664 na 6 309. Vietnam tak predbehol aj Česko.
Podobne rýchlo pribúdajú Filipínci. Od začiatku roka sa ich počet zvýšil približne o dve tretiny. Vo februári ich na Slovensku pracovalo 3 424, v septembri už 5 122, čím predbehli Maďarov s 5 088 pracovníkmi.
Personálna agentúra Manuvia uvádza, že Filipíny sa pre ňu stávajú krajinou číslo jedna, hoci vízový režim je prísny a filipínsky pracovník vyjde firmu drahšie. Nejde pritom o rýchle riešenie. Nábor trvá šesť až osem mesiacov od prvého kontaktu a dve tretiny práce sa odohrajú ešte pred príchodom pracovníka.
„Naša skúsenosť je, že veľké firmy už vedia, ako na to. Mnohé malé a stredné podniky však netušia, že takýto nábor môžu vôbec skúsiť a že to nemusí znamenať nabrať desiatky ľudí naraz,“ hovorí Dalibor Zehnal z Manuvie.
Filipínci už nepracujú len pri výrobných linkách. Trebišovská špedičná spoločnosť DeutschMann si ich priviezla do kancelárie. Dvaja Filipínci u nej pracujú ako disponenti a firma čoskoro očakáva ďalších pätnásť. Riaditeľka firmy Miriam Poništová absolvovala dve náborové cesty do Manily, kde uchádzačov vyberala osobne. Hľadanie Slovákov pritom firma podľa vlastných slov neobmedzila.
