Letný alebo zimný čas? Vedci majú jasno a ich odpoveď vás zrejme poriadne prekvapí
Problémy so spánkom, únava, vyššie riziko infarktu či nehôd. To sú následky, ktoré nás môžu postihnúť po pretáčaní ručičiek na hodinkách dvakrát do roka. To najbližšie nás čaká už túto noc – hodinky o 3:00 „poskočia“ naspäť na 2:00.
Diskusia o tom, či zmene času konečne odzvoní, prebieha roky a po celom svete. K ukončeniu posúvania hodín napríklad smeruje niekoľko kanadských provincií. Nová analýza publikovaná v časopise Canadian Medical Association Journal však upozorňuje, že zrušenie striedania času je iba polovica rozhodnutia. Vlády sa musia rozhodnúť, či ponechajú celoročný štandardný čas, alebo celoročný letný čas.
Celoročný letný čas znamená viac svetla večer, čo môže podporovať voľnočasové aktivity, spoločenský život, dochádzanie a niektoré ekonomické aktivity. Zároveň však slnko v zime vychádza o hodinu neskôr. Viac ľudí by ráno vstávalo a cestovalo do školy či práce za tmy.
Celoročný štandardný čas zachováva viac ranného svetla a lepšie zodpovedá biologickým cirkadiánnym rytmom človeka. Nevýhodou sú skoršie zimné večery.
„Ukončenie posúvania hodín vyrieši jeden problém, ale vytvorí ďalšie rozhodnutie: podľa akého času máme žiť počas celého roka?“ uvádza hlavný autor analýzy Raymond Lam, profesor psychiatrie na University of British Columbia vo Vancouveri. Podľa neho zdravotné dôkazy smerujú v prospech štandardného času, najmä preto, že ranné svetlo je dôležité pre biologické hodiny, spánok a náladu.
Významné organizácie zaoberajúce sa spánkom a chronobiológiou odporúčajú celoročný štandardný čas. Autori upozorňujú, že ranné svetlo pomáha synchronizovať biologické hodiny človeka, zatiaľ čo večerné svetlo ich posúva neskôr. Celoročný letný čas preto môže počas zimy narúšať prirodzený rytmus tým, že obmedzí ranné svetlo a predĺži svetlo večer.
„Naše biologické hodiny potrebujú ranné svetlo, aby zostali zosynchronizované s 24-hodinovým dňom,“ vysvetľuje Ralph Mistlberger zo Simon Fraser University. „Celoročný letný čas posúva toto svetlo o hodinu neskôr práve v období, keď sú zimné rána už aj tak najtmavšie.“
Dôležité to môže byť najmä z hľadiska nálady a spánku. Odhaduje sa, že sezónnou afektívnou poruchou trpí v Kanade približne 1 až 3 % ľudí, pričom až 15 % populácie môže pociťovať miernejšie sezónne zmeny nálady, spánku, chuti do jedla či energie. Autori poukazujú aj na geografické štúdie, podľa ktorých ľudia žijúci v západnej časti časového pásma vykazujú niektoré nepriaznivé zdravotné ukazovatele.
Deti a dospievajúci môžu byť obzvlášť citliví. Počas puberty sa prirodzene posúva čas zaspávania do neskorších hodín, zatiaľ čo začiatok vyučovania zostáva skorý. Ovplyvnení môžu byť aj ľudia pracujúci na zmeny alebo so skorým začiatkom pracovnej doby, cestujúci verejnou dopravou, chodci a cyklisti či obyvatelia vidieckych a nízkopríjmových oblastí s horším osvetlením a dopravnou infraštruktúrou.
Autori uznávajú, že celoročný letný čas má aj výhody. Dlhšie svetlo večer môže ľuďom uľahčiť športovanie, stretávanie sa s ostatnými alebo nakupovanie po práci a škole. „Je ľahké pochopiť, prečo je celoročný letný čas lákavý. Ľudia majú radi viac svetla po práci a po škole,“ hovorí Dr. Patrick Baylis z Vancouver School of Economics. Podľa neho však treba tieto výhody porovnať s dôkazmi spájajúcimi neskorší slnečný čas s menším množstvom spánku, nižšou produktivitou a horšími vzdelávacími výsledkami.
Skúsenosti zo zahraničia ponúkajú varovné príklady. USA zaviedli v roku 1974 počas energetickej krízy celoročný letný čas, no už o rok neskôr politiku zmenili po odpore voči tmavým zimným ránam a obavám o deti cestujúce do školy ešte pred východom slnka. Rusko zaviedlo celoročný letný čas v roku 2011, no v roku 2014 ho po nespokojnosti verejnosti zrušilo. Podobne Čile po experimente v roku 2015 upustilo od celoročného letného času.
Autori zdôrazňujú, že nech už vlády zvolia ktorúkoľvek možnosť, jej dôsledky by mali sledovať. Ak by bol zavedený celoročný letný čas, bolo by podľa nich potrebné napríklad zlepšiť bezpečnosť ciest a chodníkov, umožniť neskoršie alebo flexibilnejšie začiatky školy a práce, zabezpečiť väčšie vystavenie rannému svetlu v školách a na pracoviskách a sledovať spánok, náladu, úrazy a ďalšie zdravotné ukazovatele.
„Časová politika je politikou verejného zdravia,“ hovorí Alexandra Choi z Vancouver Coastal Health. Ak sa vlády rozhodnú pre celoročný letný čas, mali by podľa nej myslieť na jeho dôsledky ešte pred prvou zimou.
Autori dospievajú k záveru, že väčšina zdravotných dôkazov hovorí v prospech celoročného štandardného času. „Roky sme sa sústreďovali na otázku, či prestať meniť hodiny. Dôležitejšia otázka teraz znie: čo sa stane ráno po tom, keď ich prestaneme meniť?“ uzatvára Lam.
