Štúdia spája časté denné zdriemnutie s vyšším rizikom demencie
Plánovaný oddych po obede sa líši od situácie, keď človek opakovane zaspáva bez toho, aby chcel. Výskum u starších ľudí priniesol nové zistenia, ktoré však nie sú dôvodom zakázať si zdriemnutie.
Pri rozhovore o dennom spánku sa oplatí začať jednoduchou otázkou. Je krátky oddych dlhoročným zvykom, alebo sa potreba zaspať objavila nedávno a postupne zasahuje do bežného dňa? Práve takýto opis môže byť pre lekára užitočnejší než všeobecné konštatovanie o únave.
Britská zdravotnícka služba NHS odporúča vyhľadať všeobecného lekára, ak človek cez deň často zaspáva alebo mu ospalosť ovplyvňuje život. Samotné zaspávanie pritom ešte nehovorí, čo ho spôsobuje.
Čo si všimnúť ešte pred návštevou lekára
Únava a ospalosť nie sú úplne totožné. Človek môže pociťovať nedostatok energie bez toho, aby zaspával. Pri nadmernej dennej ospalosti sa však spánok opakovane hlási aj počas bežných činností, niekedy napriek dlhému nočnému odpočinku.
Lekár sa preto môže pýtať na nočný spánok, zdravotné problémy aj užívané lieky. NHS uvádza, že pri hľadaní príčiny môže pomôcť spánkový denník alebo vyšetrenie u odborníka na poruchy spánku. Do poznámok sa dá zaznamenať čas zaspávania a vstávania, nočné prebúdzanie aj denný oddych. Užitočné je rozlíšiť, či bol plánovaný, alebo spánok prišiel nechtiac.
Možných vysvetlení je viac. Zaraďuje sa tam napríklad spánkové apnoe, depresia či účinky niektorých liekov. Hlasné chrápanie a nezvyčajné zvuky pri nočnom dýchaní môžu upozorniť na problém so spánkovým apnoe.
Prečo sa pri dennom spánku hovorí aj o demencii
Pozornosť na túto tému upriamila štúdia publikovaná v časopise The Journals of Gerontology: Series A. Autori skúmali údaje 995 Američanov vo veku 65 rokov a viac, ktorí na začiatku nespĺňali kritériá možnej ani pravdepodobnej demencie. Ich ďalší vývoj sledovali až desať rokov.
Po zohľadnení viacerých zdravotných a spánkových okolností súviselo časté driemanie, teda väčšinu dní alebo denne, s relatívne vyšším rizikom o 48 %. Pri neúmyselnom zaspávaní predstavoval rozdiel 39 %. Pri občasnom alebo výlučne plánovanom zdriemnutí sa v konečnom vyhodnotení štatisticky významná súvislosť nepotvrdila.
Zvýšenie o 48 % neznamená, že ochorie 48 zo sto ľudí, ktorí si cez deň pospia. Číslo opisuje relatívny rozdiel medzi porovnávanými skupinami. Nedáva jednotlivcovi odpoveď na otázku, či sa uňho demencia rozvinie.
Z výsledkov nemožno urobiť domáci test
Dôležité je aj to, ako výskumníci údaje získavali. Spánkové návyky opisovali samotní účastníci v dotazníku. Nešlo teda o nepretržité meranie ich spánku.
Autori navyše sledovali spoločnú kategóriu možnej a pravdepodobnej demencie, ktorú určovali podľa stanovených pravidiel z dostupných údajov a kognitívnych testov. Výsledok preto nemožno zamieňať so súborom výlučne lekárom potvrdených diagnóz. Tieto obmedzenia uvádza aj samotná štúdia.
Výskum tak pomáha odhaliť súvislosti vo väčšej skupine ľudí. Nevysvetľuje však automaticky príčinu ospalosti konkrétneho človeka.
Psychologička Shelby Harris, špecialistka na behaviorálnu spánkovú medicínu pôsobiaca v BetterSleep, to pre portál Prevention pomenovala jasne: „Štúdia nedokáže určiť, či denné zdriemnutie prispieva k demencii alebo je skorým príznakom už prebiehajúcich neurologických zmien,“ vysvetľuje.
Ani polhodina nepredstavuje hranicu medzi bezpečím a rizikom
Pri zdriemnutiach do 30 minút vrátane vedci pôvodne zaznamenali relatívne vyššie riziko o 40 %. Keď však z analýzy vyradili prípady demencie zachytené počas prvých piatich rokov sledovania, táto súvislosť už nebola štatisticky významná.
Takýto výsledok podporuje opatrnosť pri vysvetľovaní príčin. Denný spánok môže u niektorých ľudí sprevádzať zmeny, ktoré sa začali skôr, než ich výskum dokázal zachytiť. Zo štúdie preto nevyplýva, že kratší oddych škodí alebo že dlhší spánok chráni.
Pozornosť si zaslúži ospalosť, nie pocit viny za oddych
Pre bežný život nie je užitočným záverom bojovať proti každému zdriemnutiu. Väčší zmysel má pomenovať, čo sa zmenilo, ako často človek nechtiac zaspáva a či mu to prekáža v každodennom fungovaní.
„Pretrvávajúca alebo nevysvetliteľná denná ospalosť sa oplatí prediskutovať so zdravotníckym pracovníkom, aby sa zhodnotili možné poruchy spánku alebo iné základné zdravotné problémy,“ odporúča Harris.
