André Rieu exkluzívne: Nechcem žiť v časoch Straussa, chcem Dolby Atmos a iPhone
Holandský huslista a dirigent André Rieu (77) vystúpi 4. a 5. novembra v bratislavskej TIPOS Aréne. V rozhovore hovorí o novom štúdiu, o rituáloch pred koncertom, o husliach Guarneri a o tom, prečo sa podľa neho klasická hudba nemá hrať strnulo.
Rieu sa pripojil zo svojho štúdia, ktoré po rokoch zrekonštruoval. Štúdio postavili v roku 2000, no vtedy nemal dosť peňazí, aby ho dokončil tak ako teraz, so všetkými zlatými ornamentmi. Neskôr mu technici povedali, že existuje Dolby Atmos, a on sa rozhodol štúdio prerobiť tak, aby túto technológiu využívalo.
Podľa vlastných slov chce držať krok s dobou a byť moderný. Ľudia sa ho podľa jeho slov stále pýtajú, či by chcel žiť v čase Johanna Straussa. „Nie. Jeho hudbu milujem, ale chcem žiť dnes, s Dolby Atmos a iPhonom. Svojmu publiku chcem dať to najlepšie, čo dokážeme,“ povedal.
O koncertoch v Bratislave povedal, že hrať v meste na Dunaji je pre neho fantastický pocit, akoby sa vracal domov. Aj jeho rodné mesto Maastricht leží na rieke, len nie na Dunaji. Ľudia sú podľa neho na celom svete rovnakí, no keď hrá Straussa a jeho valčíky, najlepším publikom sú ľudia žijúci pri Dunaji neďaleko Viedne.
Na otázku o spoznávaní miest počas turné odpovedal, že za pamiatkami začne chodiť, až keď bude mať 140 rokov. Plánuje dožiť sa dvojnásobku svojho veku a posledný rok života precestovať mestá, ktoré dovtedy nevidel. Najdôležitejšie podľa neho nie sú budovy, ale ľudia, a tých vidí večer.
Pred koncertom má pravidelný rituál. Na miesto prichádzajú o 15.30, dajú si polievku alebo si zahrá každý na svojom nástroji, nasleduje zvuková skúška a spoločná večera celého štábu aj orchestra. Po nej si ide ľahnúť a hodinu a pol až dve spí, aby bol na koncert čerstvý. Ráno má o ôsmej raňajky a o pol deviatej už čaká jeho osobný tréner.
Husle prvýkrát držal v rukách ako päťročný, no kľúčový moment prišiel ešte skôr. Ako trojročný išiel na koncert svojho otca, dirigenta, a fascinoval ho pohyb sláčikov a zvuk orchestra. Práve vtedy sa podľa svojich slov rozhodol, že toto chce robiť.
Snažil sa nebyť ako otec. Veľmi skoro cítil, že klasická hudba je príliš strnulá a vážna a chýba jej humor. Chce do hudby priniesť viac humoru a viac skutočného života. Na pódium chodí každý večer nervózny, no túži publiku ukázať, čoho je hudba schopná. Nie je tam preto, aby sa vystatoval, ale aby vytvoril spojenie medzi srdcami.
Johanna Straussa označil za génia a seba za interpreta jeho hudby. Pri novoročnom koncerte vo Viedni si všimol plné hľadisko Japoncov, ktorí za lístok zaplatili dve či tri tisíc eur a sedia úplne strnulo. Podľa neho je to škoda, pretože ide o nádhernú hudbu.
Orchester založil v roku 1978 ako dvanásťčlenný a hrávali v menších priestoroch či na svadbách. Podľa jeho slov mu interpreti vážnej hudby niekedy hovoria, že zabáva ľudí a že to nie je klasická hudba. Hudbu však používa ako nástroj, aby sa dostal k ľuďom, a chce im dať večer, na ktorý nezabudnú.
Vníma sa ako otcovská postava orchestra, ktorý dnes tvorí osemdesiat ľudí. V rámci ich spoločnosti sa vzalo približne trinásť párov, na čo je veľmi hrdý, hoci na svadbách im nehral. Posledné slovo pri návrhoch kostýmov a scény má preto, lebo je to rýchlejšie a komunikačné línie sú krátke.
Dnes viac diriguje a menej hrá, pretože svaly už nie sú také ako v tridsiatke či štyridsiatke. Sóla už nedokáže hrať tak ako pred štyrmi dekádami. Hrá na husliach Guarneri, ktoré vníma ako zázrak a sám seba skôr ako ich správcu, aby na nich mohla hrať ďalšia generácia. Pri hľadaní nástroja hľadal tón Marie Callas, nádherný tmavý hlas, a Guarneri majú presne takýto tón. Stradivariho husle sú podľa neho skôr ako Pavarotti, jasnejšie a otvorenejšie, Guarneri teplejšie.
Čoskoro bude už šiestykrát starým otcom. O vnúčatách hovorí, že je to taká radosť, že sa hneď rozplače. V decembri budú vianočné koncerty a možno sa šieste vnúča narodí práve počas jedného z nich. Obaja synovia majú jeho hudbu radi, ale nie sú hudobníci, vnúčatá ju však milujú. Jedno chce byť na pódiu, ďalšie hrá na gitare.
Necestuje po svete ako kňaz, no výsledkom jeho koncertov je, že ľudia na dve-tri hodiny zabudnú na to, čo sa deje vo svete. Na pódiu podľa neho nie je politika, iba radosť, jeho hudba a jeho orchester. Chcel by, aby diváci po koncerte cestou domov povedali blízkym, že budúci rok musia prísť aj oni, pretože je to večer, na ktorý nikdy nezabudnú.
André Rieu vystúpi so svojím Orchestrom Johanna Straussa 4. a 5. novembra 2026 o 19.30 v bratislavskej TIPOS Aréne.
