Poľsko pozastavilo rokovania o finančnej pomoci pre Kyjev
Poľsko údajne pozastavilo rokovania s Ukrajinou o možnej finančnej podpore pre Kyjev po rozhodnutí orgánov Ľvovskej oblasti vyhlásiť rok 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). Informoval o tom portál Onet s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Rozhodnutie Ľvovskej oblastnej rady vyvolalo nové napätie vo vzťahoch medzi Varšavou a Kyjevom. Premiér Donald Tusk ho označil za „nemúdre“ a pripomenul, že už skôr varoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pred dôsledkami podobných iniciatív, ktoré podľa neho sťažujú prácu zástancom Ukrajiny a profituje z nich Rusko.
Rokovania o pôžičke aj stretnutie v Bruseli
Predchádzajúce správy o pozastavení dodávok vojenskej pomoci Ukrajine zo strany Poľska vyvrátil hovorca poľského ministerstva obrany Janusz Sejmej. Onet zdôraznil, že súčasné pozastavenie rokovaní sa týka nástroja finančnej podpory.
Téma podpory vo forme pôžičky bola podľa zdrojov portálu predmetom rokovaní počas minulotýždňového stretnutia Tuska so Zelenským v Bruseli. Kyjev má v tejto oblasti podľa portálu obrovské potreby, keďže v plánoch výdavkov na rok 2027 má výraznú medzeru vo výške 70 miliárd eur.
Šeremet na zozname nežiaducich osôb
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v stredu na sieti X informoval, že poslanca Ľvovskej oblasti Sviatoslava Šeremetu, ktorý s návrhom na uznesenie prišiel, navrhol zaradiť na zoznam nežiaducich osôb na území Poľska. Neskôr dodal, že návrh sa týka aj zákazu vstupu do Schengenského priestoru na dobu päť rokov.
Spolupracovníci Zelenského podľa štátneho tajomníka rezortu zahraničných vecí Marcina Bosackého prisľúbili, že uznesenie ľvovských orgánov nenadobudne platnosť.
Odôvodnenie uznesenia a spor o UPA
Ľvovská oblastná rada odôvodnila vyhlásenie roka veliteľa Romana Šuchevyča a predstaviteľa Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) Oleha Olžyča 120. výročím ich narodenia, ktoré pripadá na rok 2027, a uctenie si UPA pri príležitosti 85. výročia jej vzniku.
Poľsko prisudzuje zoskupeniu zodpovednosť za masakry poľských civilistov vo Volyni a východnej Haliči počas druhej svetovej vojny, pri ktorých podľa historikov zahynulo vyše 100 000 ľudí. Ukrajina vníma UPA ako nacionalistické hnutie bojujúce za nezávislosť.
