Vydržia Ukrajina a Európa tlak Trumpa a Putina? Nevyzerá to dobre
Vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff sa v Petrohrade stretol s ruským diktátorom Vladimirom Putinom. V utorok rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Šéf Kremľa dal Witkoffovi darček, keď prepustil amerického občana Stephena Hubbarda, ktorý bojoval po boku Ukrajincov.
Kam smerujú rokovania o ruskej vojne proti Ukrajine? K mierovej dohode, ktorú by mohol Kyjev akceptovať? Alebo k snahe, aby Ukrajina kapitulovala? Je Trumpovou stratégiou teraz dotlačiť vládu v Kyjeve k tomu, aby sa vzdala Rusku? A ak je to tak, dokážu sa Ukrajina a Európa tomu vzoprieť?
Trump potrebuje obetných baránkov
Analytik a šéf think-tanku Nordic West Office v Helsinkách Charly Salonius-Pasternak vníma, že v tejto chvíli je Trumpovým cieľom pokúsiť sa minimalizovať absolútny debakel, ktorý republikánov pravdepodobne čaká v kongresových voľbách, hoci prezident bude asi aj takýto vývoj jasne prezentovať ako víťazstvo.
Prepojenie s hlasovaním však vidí v tom, ako sa prezident snaží zvaliť vinu za vysoké ceny pohonných hmôt na Ukrajinu. Fakty podľa neho hovoria, že ceny rastú odvtedy, čo Trump začal koncom februára vojnu proti Iránu. Je očividné, že šéf Bieleho domu potrebuje obetných baránkov a Ukrajina je jedným z nich.
Podľa experta je tiež zrejmé, že Trump a jeho ľudia – Witkoff, Kushner a ďalší – sa snažia pripraviť pôdu pre súkromné a rodinné kšefty. Hovorí sa o rusko-americkej spolupráci v energetike alebo v dátových centrách. Takýto prístup umožní Kremľu zachovať si tvár napriek neúspechom na Ukrajine, čiže dohody spojené s vojnou budú extrémne nevyvážené a výhodné pre Moskvu.
Cieľom Trumpa je podľa neho rýchlo zrušiť sankcie a vyvinúť tlak na Európu, aby opäť nakupovala ruské energie. To sa mu môže pomerne ľahko podariť, keďže viacero európskych spoločností by nákup ruskej energie privítalo. Salonius-Pasternak nevie, či Európa bude schopná odolať tomuto tlaku spolu s Ukrajinou. Závisí to od toho, čo ešte urobia Spojené štáty.
Môže sa stať, že ukrajinská armáda už nedokáže zasahovať strategické vojenské ciele v Rusku, ale ani sa nebude vedieť brániť pred ruskými útokmi. Spojené štáty očividne nielenže nedodávajú Kyjevu zbrane, ale aktívne blokujú iné krajiny, ktoré by chceli dať Ukrajine systémy Patriot.
Riziko spojenectva s Kremľom
Expert na medzinárodné vzťahy z University College v Dubline Scott Lucas vidí v americkej vláde rozkol. To, čo sa deje v súvislosti s Ukrajinou, je pre Trumpa a jeho najbližších kľúčová vec. Witkoffa a Kushnera zaujímajú vyhliadky na hospodárske dohody s Rusmi. Všetko sú to známky toho, že existuje riziko, že prezident USA sa spojí s Kremľom. Nejde len o odklon od pomoci Ukrajine, ale o skutočné spojenectvo s Ruskom, ktoré by viedlo k podpore Putinovej invázie.
Stále si však myslí, že existujú americkí predstavitelia, ktorí nechcú, aby sa to stalo. Nechcú do koša zahodiť bezpečnosť Ukrajiny ani európsku bezpečnosť. Je dôležité, že Zelenskyj hovoril s ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom predtým, ako sa stretol s Witkoffom. Ukrajinský prezident vraví, že ho šéf diplomacie uistil, že v prípade mierovej dohody môže Kyjev rátať s bezpečnostnými zárukami.
Lucas má podozrenie, že rozhovory v Oslo o údajnom výraznom pokroku smerom k riešeniu takto zarámcoval práve Witkoff. Ten je vždy optimistický, čo sa týka uzavretia dohody, ale stretáva sa s Kirillom Dmitrijevom, ktorý ho podľa experta zavádza už od jari 2025. Uvidíme, či sa Trumpov vyslanec bude držať línie, že Kyjev musí mať bezpečnostné záruky a USA nepredajú Ukrajinu len kvôli ekonomickým dohodám.
Stratégia nakoniec zlyhá
Riaditeľ Centra pre bezpečnostný a strategický výskum na Akadémii národnej obrany v Lotyšsku Toms Rostoks uvádza, že postupne vychádza najavo, že Trumpovou stratégiou je, aby prišli z jeho pohľadu nejaké dobré správy o vojne na Ukrajine ešte pred kongresovými voľbami. Najprv sa zdalo, že dohoda o nafte s Rusmi bola najmä o tom, aby vyslal signál republikánskej základni, že Trump si je vedomý vysokých cien pohonných hmôt a chce v tejto veci dosiahnuť nejaké výsledky. Teraz to vyzerá tak, že by tiež rád prišiel s nejakým veľkým vyhlásením tesne pred kongresovými voľbami o ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.
Podľa Rostoksa táto stratégia nakoniec zlyhá. Trump nemá veľa času na to, aby dosiahol výsledky, ktoré chce. Ukrajina sa nechystá kapitulovať a Európa ju vo vojne podporuje. Trumpov vplyv je tak do istej miery obmedzený. Nemení sa však to, ako prezident USA vníma vojnu na Ukrajine. Pre neho je to len záťaž a otravná vec, ktorá musí zmiznúť, aby USA, on, jeho rodina a niektorí ľudia z jeho blízkeho okolia mohli robiť obchody s Ruskom.
