Socha cibuľového diabla rozpútala v Esslingene spor. Primátorovi sa vyhrážajú smrťou, cirkev ju bráni
Verejné umenie má oživovať námestia a priťahovať návštevníkov. Niekedy však stačí jediná socha, aby sa z pokojného centra stalo miesto sporov. Prípad takzvaného Cibuľového diabla v nemeckom Esslingene am Neckar pripomína, že medzi vtipnou turistickou atrakciou a dielom, ktoré miestnych nahnevá, môže byť tenká hranica.
Legenda, petícia a vyhrážky
Bronzová socha s názvom Zwieblinger Teufel, teda približne Cibuľový diabol, bola odhalená začiatkom októbra 2026 na námestí pred radnicou v Esslingene. Vytvoril ju miestny umelec Tim Bengel pri príležitosti 200. výročia založenia výrobcu sektu Kessler. Spoločnosť dielo mestu darovala v roku, keď si Esslingen pripomína 1 250 rokov svojej histórie.
Socha zobrazuje čerta s rohmi, dlhým jazykom a cibuľou v ruke. Odkazuje na miestnu legendu, ktorá vysvetľuje prezývku obyvateľov Esslingenu Zwieblinger, teda cibuľoví ľudia. Podľa príbehu prišiel na miestny trh diabol prezlečený za šľachtica a požiadal predavačku o jablko. Žena spoznala jeho konské kopyto a podala mu cibuľu. Diabol sa po zahryznutí rozzúril a odišiel.
Socha zobrazuje diabla, nie ženu, ktorá ho podľa legendy prekabátila. Autor vysvetlil, že chcel zachovať miestny príbeh pre ďalšie generácie a diabla zámerne ukázal ako porazenú, zosmiešnenú postavu. Cibuľa má byť symbolom prevahy obyvateľov nad protivníkom.
Takmer šesťtisíc podpisov za odstránenie
Počas slávnostného odhalenia sa na námestí zhromaždili stovky ľudí a mesto zaznamenalo aj pozitívne reakcie. Na sociálnych sieťach sa však rozbehla ostrá kritika. Online petícia požadujúca odstránenie sochy z radničného námestia nazbierala podľa svojho zverejneného počítadla 5 801 podpisov.
Časť signatárov namieta proti náboženskému symbolu v centre mesta, ďalší kritizujú výtvarné spracovanie, cenu či rozhodnutie umiestniť na námestie práve diabla namiesto legendárnej predavačky. Mesto uviedlo, že socha stála približne 200-tisíc eur a darovala ju spoločnosť Kessler.
Počas noci z 9. na 10. októbra niekto sochu postriekal čiernou farbou. Mesto ju nechalo odborne vyčistiť a vo vyhlásení z 12. októbra odsúdilo výzvy na násilie, vyhrážky smrťou a poškodzovanie majetku. Oznámilo tiež, že preverí možnosť kamerového dohľadu.
Predstavitelia evanjelickej cirkvi v regióne sa sochy zastali s argumentom, že miestna legenda diabla neoslavuje, ale zosmiešňuje. Pripomenuli, že drobné vyobrazenie čerta s cibuľou sa už stáročia nachádza na historickom kostole Frauenkirche.
Podobné spory o verejné umenie
Spor v Esslingene nie je ojedinelý. V New Yorku sa v roku 1989 skončil podobný konflikt odstránením monumentálnej oceľovej inštalácie Tilted Arc od amerického sochára Richarda Serru, hoci výsledky verejného vypočutia neukazovali jednoznačnú prevahu odporcov. Na vypočutí v roku 1985 vypovedalo 180 ľudí, pričom 122 podporilo zachovanie sochy a 58 uprednostnilo jej premiestnenie. Príslušný federálny úrad napriek tomu rozhodol o odstránení diela, ktoré rozobrali 15. marca 1989.
V októbri 2014 umiestnil americký umelec Paul McCarthy na parížskom námestí Place Vendôme obrovskú zelenú nafukovaciu inštaláciu s názvom Tree. Autor ju zamýšľal ako vianočný stromček, no mnohí pozorovatelia v nej videli skôr análnu sexuálnu pomôcku. Inštalácia bola poškodená, jej laná boli prerezané a umelec sa rozhodol ju odstrániť.
V Kodani opakovane útočili na Malú morskú vílu, bronzovú sochu inšpirovanú rozprávkou Hansa Christiana Andersena, ktorú odhalili v roku 1913. Socha opakovane prišla o hlavu, v roku 1964 ju neznámy páchateľ odrezal a v ďalších rokoch ju poškodzovali farbou aj inými zásahmi.
Na londýnskej stanici St Pancras stojí deväť metrov vysoká bronzová socha dvojice v objatí. Dielo The Meeting Place od Paula Daya odhalili v roku 2007 a podľa dostupných údajov stálo približne milión libier. Niektorí kritici ju označili za sentimentálnu a gýčovú, napriek tomu sa stala obľúbeným orientačným bodom stanice.
