Palestínčanov v Gaze čakajú zlé časy, pol milióna ľudí prišlo o potravinovú pomoc
Svetový potravinový program (WFP) výrazne obmedzuje pomoc v Pásme Gazy. Dôvodom je nedostatok financií. O mesačnú potravinovú podporu tak príde približne 500-tisíc ľudí. Na území, kde majú dve tretiny obyvateľov problémy zohnať dostatok jedla, to znamená ďalšie zhoršenie už tak zlej situácie.
WFP znižuje počet príjemcov mesačnej pomoci z 1,6 milióna na 1,1 milióna. Na polovicu sa zmenšili aj potravinové prídely. Obmedzená bola tiež finančná pomoc pre 75 000 rodín. Počet denne vydávaných teplých jedál pre tých, ktorí si nemôžu uvariť, klesol z 250-tisíc na 150-tisíc.
„Od uzavretia dohody o prímerí uplynul rok. Život je tu ale stále krutý. Nie sú tu poriadne prístrešky. Nie sú tu základné služby. Nie je tu žiadne bezpečie,“ povedal pre agentúru Reuters v Gaze Carl Skau zo Svetového potravinového programu, ktorý spadá pod OSN. „Tieto škrty prichádzajú práve vo chvíli, keď nás čaká štvrtá zima. Zimy som tu zažil, sú úplne kruté,“ dodal.
WFP podľa svojich slov v nasledujúcich šiestich mesiacoch naliehavo potrebuje 450 miliónov dolárov, aby mohol poskytovať základné služby v Gaze a na Izraelom okupovanom Západnom brehu. „Hovoríme svetu: teraz nie je čas odvracať zrak. Teraz je čas pridať a túto podporu udržať, ochrániť dosiahnutý pokrok, ale aj presadzovať skorú obnovu,“ uviedol Skau.
Prímerie, ktoré za sprostredkovania Spojených štátov nadobudlo platnosť vlani v októbri, počíta výhľadovo s obnovou Gazy. Na ceste k naplneniu dohody o ukončení konfliktu, podľa ktorej sa má teroristické hnutie Hamas odzbrojiť a Izrael stiahnuť svoje jednotky, však zatiaľ došlo len k malému pokroku.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023 po tom, čo ozbrojenci Hamasu a jeho spojencov pri útoku na juhu Izraela pozabíjali 1 200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 osôb uniesli. Následné izraelské bombardovanie a pozemné operácie v Gaze podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva zabili vyše 74-tisíc ľudí. Tieto údaje, ktoré OSN považuje za spoľahlivé, nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, ale podľa zahraničných mimovládnych organizácií vyše 80 percent obetí boli civilisti.
