Poslanci vzali na vedomie víziu rozvoja Slovenska do roku 2040
Poslanci Národnej rady SR v stredu zobrali na vedomie strategický dokument s názvom Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu. Ide o celostný pohľad na prognózovaný vývoj slovenskej spoločnosti v horizonte do roku 2040 a formuláciu východísk pre spracovanie Stratégie rozvoja SR do roku 2040.
Vízia vznikla spoluprácou takmer 400 odborníkov, sériou okrúhlych stolov a regionálnych workshopov. Na rokovanie parlamentu ju predložila vláda.
Dokument Vízia Slovensko 2040 tvorí prvú, koncepčnú časť strategického rámca rozvoja Slovenska do roku 2040. Jeho účelom je definovať dlhodobý smer rozvoja krajiny, želaný stav Slovenska v roku 2040, hlavné rozvojové ciele a princípy verejných politík, na ktoré nadviaže druhá časť, Stratégia Slovensko 2040.
Tá podľa predloženého materiálu z dielne Slovenskej akadémie vied predstavuje implementačný rámec vrátane definovania reforiem a opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov vízie. SAV má zabezpečiť jej vypracovanie do 31. januára 2027, pričom vláde má byť predložená do 31. marca 2027.
Vízia a Stratégia majú byť prepojené aj s Investičným plánom Slovenska a Národným a regionálnym partnerským plánom na roky 2028 až 2034. Ich cieľom je pretaviť dlhodobú predstavu o budúcnosti krajiny do konkrétnych reforiem a investícií.
V dokumente sú spracované scenáre možného vývoja slovenskej spoločnosti v cieľovom horizonte do roku 2040 na dosiahnutie trvalého a udržateľného rastu kvality života v SR. Na tento účel sú určené dominantné oblasti a smery, medzníky s kľúčovými indikátormi, ktoré sú vzájomne previazané na príležitosti, hrozby a riziká predvídaných vonkajších zmien na spoločnosť v interakcii s identifikovanými a prognózovanými silnými a slabými stránkami Slovenska.
Šesť transformačných oblastí
Vízia poukazuje na šesť transformačných oblastí, po ktorých by sa SR mala vydať. Prvou je reforma štátu, ktorej cieľom je pomôcť ozdraviť verejné financie, premyslieť daňový mix pre novú dobu, zvýšiť dostupnosť služieb a modernizovať územné usporiadanie štátu.
Ďalej je to transformácia ekonomiky. Tá má byť založená na predvídateľnej a férovej podpore vedy, výskumu a inovácií, zatraktívnení podnikateľského prostredia, podpore regionálnych, strategických a duálnych investícií a zabezpečení dostupnej energie. Týka sa to veľkých, stredných, ale aj malých podnikov.
Slovensko takisto musí investovať do ľudí. Je potrebné ich vzdelávať pre éru umelej inteligencie, rozvíjať vysoké školy, aktivovať potenciál všetkých, ktorí sú aj málo ekonomicky zapojení, upozorňuje štúdia poukazujúca aj na nepriaznivý demografický vývoj.
Štvrtou oblasťou je zdravie, ktoré je pre Slovensko dôležité z pohľadu kvality života, ekonomickej výkonnosti aj obranyschopnosti populácie.
Reformným cieľom je aj spájať a reformovať spoločnosť. Jej autori apelujú na to, že štát má spájať ľudí, posilňovať kultúru a občiansku spoločnosť.
Poslednou oblasťou je bezpečnosť, a to fyzická, kybernetická, potravinová, energetická aj klimatická. Štát by sa mal sústrediť na ochranu infraštruktúry ako celku.
