Nemecko čelí rozpadu politického stredu a ekonomickej neistote
Politika Nemecka sa v poslednom čase zásadne zmenila. Priemysel po rokoch pacifizmu pristúpil k masívnemu prezbrojovaniu, ekonomický model postavený na vývoze prestal fungovať a vo dvoch spolkových krajinách zaznamenala víťazstvo krajne pravicová strana AfD.
V nadväznosti na tieto udalosti by sme mohli zopakovať slová básne W. B. Yeatsa: „Všetko sa rozpadá a stred nedrží.“
Hoci sú faktory týchto zmien externé – Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, dopyt Číny sa spomalil pre jej čoraz väčšiu konkurencieschopnosť, dodávateľské reťazce narušila pandémia COVID-19 – Nemecko si môže samo za to, ako sa k nim postavilo.
Dlhoročná politika Wandel durch Handel (Zmena prostredníctvom obchodu), postavená na obchodnej spolupráci s autoritárskymi režimami Ruska a Číny aj s cieľom ich politickej premeny, im pomohla k vybudovaniu dnešnej hospodárskej sily.
Rast krajnej pravice bol vyústením frustrácie obyvateľov z ekonomickej neistoty, vysokých životných nákladov a reformy dôchodkového systému. Preto sa stratégia kancelára Friedricha Merza na oslabenie vplyvu AfD cez napodobňovanie jej prísneho postoja voči prisťahovalectvu ukázala neúčinná.
Kvôli zahraničnej cenovej konkurencieschopnosti bola ekonomika Nemecka dlhodobo postavená na nedostatočnom raste domácich miezd. Ich historické zvýšenie sa odborom podarilo vyjednať až po vypuknutí vojny na Ukrajine, keď (pre odstavenie od lacného ruského plynu) došlo k obrovskému rastu cien energií a potravín.
Závislosť od vývozu opäť ukázala vysokú zraniteľnosť krajiny voči krízam, medzinárodným otrasom a zmenám zo strany kľúčových obchodných partnerov.
Nemecko obmedzuje aj prispôsobovanie sa agresívnemu postoju americkej administratívy k Číne. Vláda sa na jednej strane usiluje prehlbovať vzťahy s USA, na druhej strane podporuje strategickú autonómiu EÚ v prístupe na čínsky trh. A polená pod nohy si hádže tiež pridržiavaním sa neoliberálnej fiškálnej politiky.
Podnikateľské združenia si uvedomujú nedostatočnosť investícií do infraštruktúry, vzdelávania či „zelenej“ transformácie, no na zvyšovanie daní a dlhov sa pozerajú s nevôľou a chceli by ich skôr znižovať.
Podniky z automobilového sektora, strojárstva a oceliarskeho priemyslu každý mesiac rušia tisíce pracovných miest. Časť z nich je presunutá do zahraničia, časť – z oblasti manažmentu, účtovníctva a administratívy – sa racionalizuje prostredníctvom informačných technológií.
Ekonomická neistota, ako aj rastúce životné náklady spôsobujú, že ľudia peniaze nemíňajú, ale odkladajú. Adresovaním témy nedostupnosti bývania vyhrala voľby v Berlíne ľavicová Die Linke. Oslovovanie voličov z vidieka ostáva nateraz výzvou.
Ak by sa mali napĺňať predstavy AfD o „remigrácii“ (rozumej deportácii) 20-25 percent prisťahovalcov, znamenalo by to kolaps zdravotníckeho sektora, koniec fungovania reštaurácií, hotelov či odvetvia sociálnych služieb. Krajná pravica nemá riešenia a je chybou novinárov, že sa jej namiesto postoja k EÚ a migrantom nepýtajú na jej postoj k daňovej či sociálnej politike. Ukázalo by sa, že sa od mainstreamu nijako nelíši.
