Takáč: Šéf NKÚ chce byť kandidátom opozície na prezidenta, preto kritizuje rozpočet
Štátny rozpočet, výška deficitu aj to, či vláda dokáže udržať sociálne opatrenia, rozdelili hostí relácie Král na ťahu na ta3. V štúdiu sa vo štvrtok (8. 10.) stretli podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar a minister pôdohospodárstva Richard Takáč (obaja Smer-SD) s podpredsedom Národnej rady SR Martinom Dubécim a podpredsedníčkou hnutia Beátou Jurík (obaja PS).
Takáč obhajoval postup vlády tým, že koalícia si po nástupe v roku 2023 vybrala cestu postupnej konsolidácie. „Rozhodli sme sa ísť cestou postupnej konsolidácie, aby sme zachovali 13. dôchodky, všetky sociálne opatrenia, vlaky zadarmo a tak ďalej. A toto myslím si, že je správne, lebo to robíme pre ľudí,“ povedal. Výhrady, že odborníci nemali na pripomienkovanie rozpočtu dosť času, odmietol s tým, že kto sa zaujímal, mal základné informácie a intenzívne komunikoval.
Kritiku zo strany Najvyššieho kontrolného úradu označil za politicky motivovanú a prekvapivo naznačil, že jeho predseda Ľubomír Andrassy by mohol byť budúcim opozičným kandidátom na prezidenta.
Dubéciho tvrdenie zaskočilo. Reagoval, že šéf NKÚ si plnil ústavnú úlohu a jeho výhradu, že na vyhodnotenie rozpočtu dostal len pár hodín, nemožno odbiť podozrením z politických ambícií. Pripomenul, že výhrady k procesu mali aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, zamestnávatelia aj odbory. „Sociálnodemokratická strana nie je schopná viesť sociálny dialóg,“ vyčítal koalícii.
Takáč mu odkázal, že aj kritici z radov odborov sú podľa neho napojení na PS. Zopakoval, že rozpočet je dobrý, sociálny a nezvyšuje dane ani odvody.
Gašpar v spore o nezávislé autority pokračoval výpočtom mien, ktoré podľa neho tiež vystupovali politicky. Odmietol, že by išlo o konšpirácie. Prečo vláda nedosiahla pôvodne avizovaný trojpercentný deficit, vysvetlil vonkajšími okolnosťami.
Spomenul vojnu na Blízkom východe aj na Ukrajine, americké clá, energetickú politiku Európskej únie a zhoršenú ekonomickú situáciu v najväčších krajinách Únie. „My sme otvorená ekonomika. To sú všetko faktory, ktoré vláda nevie nejakým spôsobom ovplyvniť,“ povedal.
Dubéci mu oponoval číslami. „Tri vlny konsolidácie a deficit je úplne rovnaký. Tri vlny konsolidácie a dlh narastá dvakrát rýchlejšie ako za Igora Matoviča, ktorého ste tak kritizovali,“ vyhlásil.
Jurík spochybnila vysvetľovanie cez Nemecko
Jurík spochybnila argument o nemeckom protivetre. Upozornila, že nemecká vláda zlepšila výhľad rastu svojej ekonomiky, a spýtala sa, prečo rovnaké vplyvy nedopadajú na Česko či Poľsko. „Za všetko môže vždy Matovič, Heger, Ódor, Nemecko… Za všetko môžu všetci, ale nie vy,“ povedala. Chcela vedieť, prečo ľudia po troch konsolidáciách nevidia žiadne zlepšenie.
Takáč odpovedal, že peniaze neboli stratené, ale použité na výstavbu nemocníc v Prešove, Martine a Banskej Bystrici, na diaľničné úseky aj na zvyšovanie platov v štátnej a verejnej správe. Jurík odporučil, aby pri cestách po Slovensku „otvorila oči a uši“.
Čo by robila opozícia?
Moderátor následne tlačil na opozíciu, aby povedala konkrétne riešenia. Dubéci uviedol, že chce predísť situácii, v ktorej by po ďalšej kríze Slovensku požičiaval Medzinárodný menový fond za podmienok, aké si vynútil v Grécku. Za riešenie označil adresnosť sociálnych dávok vrátane trinástych dôchodkov.
„Ja napríklad chcem to, aby sme mali sociálny systém, ktorý pomáha tým, čo to naozaj potrebujú,“ povedal. Navrhol tiež zrušiť transakčnú daň a neobsadené tabuľkové miesta v štátnej správe.
Takáč mu vyčítal, že nepovedal ani jedno konkrétne opatrenie, a jeho návrhy si preložil ako rušenie trinástych dôchodkov a znižovanie platov zamestnancom štátnej a verejnej správy.
Jurík priniesla konkrétny príklad neadresnej pomoci. Energopomoc podľa vlastných slov dostala spolu s manželom na dom, ktorý ešte nestojí.
„Pretože máme iba pozemok a je na ňom elektrická skrinka. A prišla nám naň energopomoc,“ povedala. Následne vraj na diskusiách v Poltári a Lučenci stretla učiteľku samoživiteľku, dôchodcov aj stavbára, ktorí na pomoc nárok nemali. Dodala, že PS má pripravený adresný príspevok na bývanie, ktorý by stál 170 miliónov eur, zatiaľ čo energopomoc stojí 400 miliónov.
