Šuster o rozpočte „zo zotrvačnosti“: Sme v tom až po uši
Vláda schválila návrh rozpočtu, podľa ktorého chce budúci rok minúť o takmer 7,5 miliardy eur viac, než vyzbiera. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že je protiústavný. Čo konkrétne odborníkom prekáža, vysvetľoval v Štúdiu ta3 člen rady Martin Šuster.
Premiér nazval rozpočet rozpočtom dobrých správ, minister financií rozpočtom udržania sociálneho štandardu. Šuster mu dal vlastné pomenovanie. „Tento rozpočet by som povedal, že je to rozpočet zo zotrvačnosti,“ povedal.
Podľa neho pokračuje na 99 percent v nastavení z tohto roka. Vláda neprichádza s prorastovými opatreniami, ktoré sľubovala, neruší sa transakčná daň a vysoké dane zavedené v minulosti zostávajú. V rozpočte sú rezervy približne za 600 miliónov eur na priority, ktoré ešte nie sú schválené.
Na obyvateľa pripadá dlh vyše 16-tisíc eur
Deficit je podľa Šustera sledovaný preto, že je príliš vysoký. Od pandémie sa s výnimkou jedného roka drží na štyroch až piatich percentách HDP. Rozpočtovaný deficit prepočítal na obyvateľa na približne 1 363 eur. Celkový verejný dlh na obyvateľa predstavuje viac ako 16-tisíc eur.
Priestor na nápravu sa zužuje, keďže dane sú zvýšené takmer na maximum. Na stabilizáciu verejných financií zostáva približne desať rokov. Okolo roka 2040 sa naplno prejaví starnutie populácie a náklady na dôchodky či zdravotníctvo výrazne stúpnu.
Prečo rada hovorí o porušení ústavy?
Jadrom sporu je dlhová brzda. Dlh je podľa poslednej známej hodnoty 61,4 percenta HDP, pričom ústavný zákon stanovuje pre toto obdobie hranicu 52 percent. Vláda sa tak mala podriadiť sankciám dlhovej brzdy, z ktorých jedna hovorí, že má predložiť vyrovnaný rozpočet.
Vláda tvrdí, že vyrovnaný rozpočet predložiť nemusí, pretože neočakávané výdavky prekročili tri percentá výkonu ekonomiky a aktivuje sa výnimka. Šuster potvrdil, že taká výnimka existuje, vzťahuje sa však na nečakané výdavky spojené s plnením medzinárodných zmlúv alebo s likvidáciou živelných pohrôm. Ministerstvo financií však do výpočtu zarátalo aj členské v Európskej únii, kofinancovanie eurofondov a všetky výdavky na obranu.
Trináste dôchodky a energopomoc
Pri trinástych dôchodkoch Šuster poznamenal, že dnes stoja približne 900 miliónov eur, pričom vláda ich zvyšovanie zmrazila a rozmrazenie valorizácie nechala na svoju nástupkyňu.
Energopomoc je podľa neho už štvrtý rok prakticky plošná, keďže sa týka asi 90 percent ľudí. Najväčší problém vidí v tom, že pripravuje ľudí o motiváciu šetriť. Pripomenul aj odhad Národnej banky Slovenska, podľa ktorého by krajina pri prispôsobení cien plynu po vzore Česka nakúpila plyn o miliardu eur lacnejšie.
