Komu zostane v rukách čierny Peter? Fico, Šimečka, Danko a Taraba rozohrali hru
Cez víkend Robert Fico pohrozil predčasnými voľbami. Hrozbu adresoval najmä Andrejovi Dankovi a Tomášovi Tarabovi. Okamžite vyvolal vlnu špekulácií. A zdá sa, že Ficov apel zabral. Koalícia má aj po odvolaní Tarabu v parlamente stále väčšinu.
Hoci ani predseda SNS, ani končiaci minister životného prostredia nepredložili písomne, že budú podporovať koalíciu, ani jeden z nich nenaznačil, že to má v úmysle. Taraba pri odvolávaní ubezpečil koaličných poslancov, že vládny „manšaft“ bude podporovať, i keď nie bezvýhradne.
Zároveň sa po zákulisných rozhovoroch rozpadla aj rysujúca sa skupinka, ktorá mala mať značný vydieračský potenciál. Radomír Šalitroš sa odmieta vrátiť do Národnej rady z postu štátneho tajomníka na ministerstve investícií. Rovnako o tom neuvažuje ani jeho minister Samuel Migaľ. A krajský predseda Hlasu v Žiline Peter Slyško tiež cúva. Aký význam by pre neho mala výmena vysokého postu v Hlase za neistý osud v črtajúcej sa strane Tomáša Tarabu, ktorej masívnejšia podpora je iba snom?
Andrej Danko sa zase upokojil. Uvedomil si, že skutočne hlasovaním s opozíciou flagrantne porušil koaličnú zmluvu, no dokázal triezvo predostrieť logické argumenty pre svoj nevyhnutný krok. Ba odvolávanie Tarabu bola taká selanka. Ak by Fico trval na predčasných voľbách, horúci zemiak by zostal v jeho rukách – nie v rukách Tarabu a Danka.
Koalícia má v 150-člennom parlamente 78 poslancov, čo jej zatiaľ bohato stačí. Naopak, je to opozícia, najmä Progresívne Slovensko, ktoré začalo neúnavne volať po predčasných voľbách. Ak by Fico trval na predčasných voľbách, skočil by progresívcom na lep.
Je však pravdou, že Smeru by sa voľby v januári či vo februári mohli hodiť. No nie ostatným koaličným stranám. To si uvedomujú i v Hlase. Matúš Šutaj Eštok volá preto po upokojení. Fico si je vedomý, že neschválenie rozpočtu by dokonca jeho strane prinieslo politické body. Zodpovednosť za bolestivú konsolidáciu, ktoré nemá dobré riešenie, by preniesol na plecia ostatných (aj opozičných) strán. Lenže to by bol jediný argument zo strany Smeru. A to je málo. Najmä ak koalícia má v parlamente väčšinu troch hlasov. Ak si v koalícii neschladia hlavy, čaká ju rovnaký osud ako Hegerovu vládu manipulovanú Matovičom a Sulíkom. To by bola pred voľbami hanebná vizitka. Navyše, vláda má rozrobené viaceré veľké investičné projekty, z ktorých by v riadnych voľbách mohla vyťažiť maximum. Nemocnice, diaľnice, tunely, jadrová elektráreň. Predseda vlády môže do volieb ešte prestrihnúť mnoho pások.
Na druhej strane – ekonomické vyhliadky nevyzerajú ružovo. Konsolidácia bolí, lieky nezaberajú. A to najmä pre napätú medzinárodnú situáciu. Hoci napätie rastie, Rusko i Irán stupňujú vyhrážky, začínajú oba štáty vážne rokovať s USA. Ak by sa oba konflikty v dohľadnej dobe skončili, bola by to pre svetovú ekonomiku riadna vzpruha. Fico, ktorému záleží na jeho hlase vo svete, by z potenciálnej priaznivej situácie iba ťažil.
Okrem Republiky by predčasné voľby na začiatku budúceho roka neboli požehnaním ani pre jednu stranu. Ani pre Progresívne Slovensko. Aj keď si jeho predseda Michal Šimečka myslí niečo iné, ale to je druhá vec…
To však v žiadnom prípade neznamená, že predčasné voľby nakoniec nebudú. Koaličné strany a skupinky sa musia dohodnúť na zákone roka – štátnom rozpočte. Keď sa pozeráme na ich správanie, neustále predkladanie nových smelých požiadaviek, búchanie do stola, rýpanie do partnerov, vzájomné osočovanie, príliš „optimizmu“ nevzbudzujú.
Ak si neschladia hlavy, čaká koalíciu rovnaký osud ako Hegerovu vládu manipulovanú Matovičom a Sulíkom. To by bola pred voľbami hanebná vizitka.
