Sladká voda z Grónska môže podľa štúdie prispievať k extrémnym horúčavám v Európe
Sladká voda z topiaceho sa grónskeho ľadovca ochladzuje severný Atlantik, mení prúdenie vzduchu a vytvára nad západnou Európou podmienky pre extrémne horúčavy. Vyplýva to z novej štúdie, podľa ktorej klimatické modely tento mechanizmus nezachytávajú, a riziko tak môže byť podcenené. Nie všetci vedci sú však o tomto závere presvedčení.
Začína to v Grónsku a končí nad Stredozemným morom. Sladká voda z topiaceho sa ľadovca podľa novej štúdie spúšťa reťazec dejov, na konci ktorého sú vlny horúčav, ohriate more a ničivé búrky v západnej Európe. Podľa spoluautorky Marileny Oltmannsovej z britského Národného oceánografického centra zohral tento mechanizmus veľkú úlohu aj pri tohtoročných rekordných horúčavách v Európe.
Princíp je prekvapivo jednoduchý. Sladká voda z topiaceho sa ľadu je ľahšia ako slaná morská, takže zostáva pri hladine a bráni miešaniu s teplejšími vrstvami pod ňou. More sa na severe rýchlejšie ochladzuje. Rozdiel medzi chladnejšou vodou na severe a teplejšou na juhu tak rastie a na rozhraní pribúda cyklón. Tie rozvlnia tryskové prúdenie, ktoré sa nad západnou Európou vychýli na sever a otvorí cestu horúcemu vzduchu od Atlantiku a zo Sahary.
Nad Európou tak vzniká hrebeň vysokého tlaku vzduchu, teda pretiahnutý výbežok tlakovej výše, ktorý na mapách pripomína obrátené písmeno U. A keď vydrží týždne, prináša teplo, sucho a prehrievanie pevniny aj mora. Roky s výraznými hrebeňmi priniesli aj horúčavy, aké Európa zažila v roku 2003, keď zomrelo 70-tisíc ľudí. Autori celý reťazec nazývajú atmosférickým mostom.
„Európa sa otepľuje rýchlejšie. Je to pre posun tryskového prúdenia,“ povedala pre britský magazín New Scientist Oltmannsová. Do budúcnosti nie je optimistická. „V budúcich rokoch to bude ešte extrémnejšie. O pár rokov si povieme, že tohtoročná vlna horúčav nebola vlna horúčav, ale že to bolo príjemné,“ predpovedá.
Leto 2022 ako ukážkový prípad
Vedci reťazec podložili aj číslami. V letách, ktoré predchádzali rokom s výrazným hrebeňom nad západnou Európou, odtieklo z Grónska v priemere o 81 miliárd ton vody viac než pred rokmi s opačným typom cirkulácie.
Ako ukážkový prípad uvádzajú leto 2022. Teplota mora v západnom Stredomorí vtedy presiahla bežné hodnoty o viac ako tri stupne. Na takto pripravenej scéne sa 17. augusta zrodil systém búrok, ktorý sa ako oblúk presunul od Baleárov až po južné Česko. Najsilnejší náraz vetra zaznamenali na Korzike, dosiahol 62,2 metra za sekundu, teda vyše 220 kilometrov za hodinu. Búrka si vyžiadala 12 obetí a 106 zranených.
Meteorológovia ju klasifikovali ako derecho, teda vzácny a mimoriadne ničivý typ búrkovej víchrice, ktorý je v Stredomorí veľmi nezvyčajný. Napriek tomu patrí medzi najintenzívnejšie zaznamenané javy tohto typu.
Modely to nevidia
Autori svoje zistenia opreli o reanalýzu ERA5, teda o rekonštrukciu počasia za posledné desaťročia, a o simulácie modelu Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia. Potom to isté hľadali v 53 klimatických modeloch projektu CMIP6, z ktorých vychádzajú aj projekcie budúceho podnebia. Nenašli však nič.
Vysvetlenie môže byť podľa nich prozaické. Modely majú hrubé rozlíšenie a ťažko zvládajú miešanie vody v subpolárnom Atlantiku aj prísun sladkej vody z topiaceho sa ľadu. „Toto je veľký problém,“ hovorí Oltmannsová. „Bude to ešte intenzívnejšie, čo sa týka vĺn horúčav a súch, najmä v oblasti Stredomoria, takže extrémy počasia sú pravdepodobne podceňované,“ dodala.
Mechanizmus má však aj pozitívnu stránku. Keďže celý reťazec trvá zhruba rok, sledovanie letného topenia Grónska a zimných teplôt Atlantiku by podľa autorov mohlo pomôcť predpovedať, aké bude nasledujúce leto.
Chýbajúci článok v reťazci
Nie všetci vedci sú však presvedčení. Meteorológ John Methven z University of Reading pripúšťa, že voda z Grónska môže tryskové prúdenie rozvlniť. Rovnako dobre za tým však podľa neho môže byť slabnúce Atlantické poludníkové prevratné prúdenie, známe ako AMOC, alebo zmeny v prúdení vzduchu nad Atlantikom.
„Toto je podľa mňa slabý článok. Súvislosť medzi studenou škvrnou a tým, čo sa topí v Grónsku, nie je preukázaná a môže za tým byť aj niečo iné,“ povedal Methven pre New Scientist. Studená škvrna je oblasť juhovýchodne od Grónska, ktorá ako jediná na planéte za posledných 150 rokov nezaznamenala oteplenie, ale ochladenie.
Definitívnu odpoveď zatiaľ nemá nikto. Štúdia je momentálne v recenznom konaní a autori sami pripúšťajú, že za mechanizmom môže stáť aj prirodzená premenlivosť klímy.
