Pokračovanie debaty o veterných parkoch na Slovensku
Situácia ohľadom plánovania veterných parkov na Slovensku prešla zásadnými zmenami po rokovaniach medzi ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom a zástupcami miest a obcí. Pôvodne navrhnutých osem akceleračných zón bolo zredukovaných na jednu, ktorá sa nachádza na východe Slovenska. Marek Geci z iniciatívy Za občanov, za Slovensko uvádza, že malo by byť rozhodujúcim faktorom, či samosprávy súhlasia s výstavbou veterných turbín na ich území.
Nový plán a jeho budúcnosť
Jedna zóna, ktorá prežije, sa rozdelila na dva vyhradene úseky pre veterné parky, ale samotné zaradenie do akceleračnej zóny ešte nezaručuje realizáciu projektov. Podľa odborníkov je potrebné, aby samosprávy mali posledné slovo v otázke výstavby, čo naznačuje, že podmienky na povoľovanie projekty sa môžu zmeniť, ak vzniknú akceleračné zóny. Geci pritom zdôrazňuje, že na Slovensku sa už teraz pripravuje viac ako 30 veterných projektov mimo plánovaných zón.
Ekonomické a ekologické argumenty
Pokiaľ ide o problémy spojené s veternými parkmi, Geci argumentuje, že Slovensko produkuje viac elektriny, ako spotrebuje. Hlavnými zdrojmi sú jadrová a vodná energia, pričom krajina je považovaná za čistého exportéra elektrickej energie. Podľa Geciho nie je potrebné investovať do veternej energie, keďže súčasný energetický mix poskytuje dostatočné množstvo energie.
Argumenty proti veterným parkom
Čas výroby z vetra je nepredvídateľný, čo znižuje ich spoľahlivosť, a cena výroby z veterných parkov sa pohybuje medzi 80 až 110 eur za MWh, zatiaľ čo cena elektriny z jadra je približne 50 eur za MWh. Geci sa odvoláva na príklady krajín, ako je Maďarsko, ktoré nemajú rovnaké možnosti ako Slovensko. Tamojšia potreba veterných elektrární je teda predpokladaná z odlišnej situácie na trhu.
Budúcnosť spotreby elektriny a investičné možnosti
Protiargumentom Geciho pohľadu je predpokladaný nárast spotreby elektriny v dôsledku rozvoja elektromobility a elektrifikácie priemyslu. Čoskoro by mohlo byť potrebné nájsť nové výrobné kapacity, ktoré by mohli prispieť k zásobovaniu krajiny. Geci však varuje, že veterné parky nemusia byť najlepšou cestou k tomuto cieľu, ako aj spomínané možnosti investícií do fotovoltických projektov.
Perspektívy budúcich investícií
Dodatočne, zmena v akceleračných zónach a ich existencia nebude automaticky znamenat príchod nových investorov do oblasti veternej energie. Ak bude štát zvažovať investície do týchto projektov, zohľadniť by mal aj názory samospráv. Geci konkrétne vyzýva, aby sa nedali priorizovať projekty bez zváženia ich ekonomických aspektov a váhy rozhodovania miestnych obcí.
Finančné otázky a politická budúcnosť
Zásadnou otázkou ostáva aj to, ako zmeny v pláne obnovy ovplyvnia financie určené pre akceleračné zóny. Geci sa snaží upokojiť obavy, že Slovensko o časť financovania príde. Avšak aj vyjadril, že akékoľvek rozhodovanie bude závisieť na budúcich voľbách a akých politikov si občania zvolia.
Napriek optimizmu a vidine zmien Geci konštatuje, že budúcnosť veterných parkov na Slovensku je stále otázna a vyžaduje si detaily a zapojenie samospráv.
