„NIKDY VIAC… ALE UŽ SA TEŠÍM!“ 32 HODÍN NA TRATI, 2 HODINY SPÁNKU A FINIŠ V PRVEJ ŠTVRTINE. AKO VYZERAL BEH NAPRIEČ SLOVENSKOM?
V sobotné ráno sa dvanásťčlenný tím Športwebu vydal na viac ako 345-kilometrovú štafetovú bežeckú cestu z Demänovskej doliny do Bratislavy. Niektorí už pred štartom cítili nervozitu, iní optimizmus, no všetci vedeli, že sa budú musieť spoľahnúť jeden na druhého.
Prípravy a očakávania
Prípravy na preteky sa začali dávno pred samotným štartom. Tím musel zabezpečiť autá, dopravu a ubytovanie, rovnako ako aj zásoby potravín potrebných na prežitie počas dlhej trasy. Pri stretnutí v Demänovskej doline si členovia tímu uvedomili, že realita štafetového behu môže byť celkom iná, než si ju predstavovali. Napríklad, Jakub bol nervózny a vyjadril obavy z výkonu, zatiaľ čo Milan mal svoje vlastné otázky o forme pred pretekmi.
Logistika a nepríjemnosti
Pri takto dlhom behu je dôležité mať dostatok energie. Monika si zakúpila banány, ale tie nechala doma v chladničke. Keď sa pokúsila zohnať ďalšie v Demänovskej doline, zistila, že sú k dispozícii iba dva a navyše asi v čokoláde. Takéto situácie dokazujú, aké zásadné je mať potrebné zásoby na správnych miestach.
Chaos v aute sa nakoniec premenil na skutočný punk. Jakub sa smial na tom, ako sme s Milanom nemali rozdelené veci a žili sme deň a pól v úplnom neporiadku. V uvedení do systému pomohli aj skúsenosti z iných tímov, ktoré mali veci usporiadané a rozdelené do boxov, čo sa ukázalo ako efektívnejšie.
Spánok a výzvy
Keďže spánok bol skôr bonusom než plánom, Jakub sa zhodoval, že celkovo sa im podarilo odpočinúť iba približne dve hodiny. Obe autá sa presúvali medzi jednotlivými úsekmi a každý voľný moment využívali na pokusy o spánok alebo aspoň zavretie očí.
Ako si tím poradil s nočnými etapami? Čelovky, ktoré sa zdajú banálne, sa dostali do centra pozornosti, keď jedna členka tímu podcenila ich nabitie, čo ju v tme dostalo do nepríjemnej situácie. Sledovanie batérií sa ukázalo ako kľúčové.
Nočné dobrodružstvo
Behanie v noci, popri desiatkach kilometroch a hodinách bez spánku, sa ukázalo ako úplne iný zážitok. Napriek únavným podmienkam si väčšina tímu užívala nočný beh a dokonca dosiahli svoje najlepšie časy. Avšak Jakub sa stretol s problémom, keď v tme narazil na staré šípky, čo ho prinútilo zúfalo sa modliť, aby bol stále na správnej trati.
Nie všetko prešlo hladko. Počas jedného z presunov si nikto nevšimol, že auto ide s otvoreným kufrom, ktorý mohol odviesť polovicu toho, čo mali so sebou. Navyše, Braňo a jeho tím sa snažili oddýchnuť na futbalovom ihrisku, len aby ich nepríjemne prebudilo zavlažovanie.
Motivácia a tímový duch
Kričanie na bežcov z auta, aj keď často znelo ako „banda škôlkárov“, pomáhalo udržať ich na duchu. Jakub poznamenal, že takéto interakcie ukazujú skutočnú hodnotu štafetového behu – nie je to len o behu, ale aj o vybavení silného tímu, ktorý spolu zažije desiatky hodín v aute, na trati a vo vyčerpávajúcich podmienkach.
Po dlhých hodinách sa motivácia menila. Na začiatku večerného bežeckého úseku bola pre všetkých aj tak dôležitá otázka výsledku, no postupom času sa už každému len želalo, aby dokončili svoj úsek. Jakub Popisoval, ako tretiu krízu prežil so smiechom a zároveň širokým úsmevom, aj keď bol skutočne unavený.
Úspech a ďalšie plány
Po viac ako 345 kilometroch dorazil tím Športwebu do Bratislavy za 32 hodín a 21 minút, a obsadil 45. miesto zo 181 tímov. Nebolo to len o číslach, ale o motivácii a ponaučení z pretekov. Saška sa priznala, že jej to dalo chuť znova sa zapojiť do behu a zlepšiť sa poté, čo podstúpila zranenie. Rovnako aj Jakub pozeral na komunitu, ktorá si užila spoločné chvíle.
Na otázku Jakuba o jeho pocitoch po pretekoch bola odpoveď prostá: „Bolesť.“ Napriek všetkému svojim kolegom s úškrnom odpovedal: „Nikdy viac… ale už sa teším na ďalší ročník!“ Práve tímová atmosféra a skvelé zážitky z pretekov zamieňajú akúkoľvek únavu do pozitívnych pocitov.
Pre všetkých, ktorí by sa chceli zapojiť do ďalšieho ročníka štafetového behu Tatry-Dunaj, platí jasné odporúčanie od Jakuba: „Nájdite si tím a choďte do toho!“ Na konci zostáva praktická rada od Juraja: „Ak ste hladní, nedávajte si o štvrtej ráno debrecínsku bagetu.”
