Páry rovnakého pohlavia: Otázka, ktorú v spore o zápis manželstva nikto nekladie
Spor o to, či slovenská osobitná matrika zapíše manželstvo dvoch mužov alebo dvoch žien uzavreté v zahraničí, konkrétne v Rakúsku, sa vyvíja tak, akoby už bolo právne rozhodnuté v prospech jedného z táborov. Ministerstvo vnútra tvrdí, že ústavná definícia manželstva zapísanie takýchto sobášov vylučuje, zatiaľ čo druhá strana argumentuje, že Súdny dvor Európskej únie už v tejto otázke rozhodol a Slovensko je povinné manželstvá uznať. Obidva tábory majú silnú istotu, ktorá však nie je podložená jasným právnym rámcom.
V minulom novembri Súdny dvor rozhodol vo veci Cupriak-Trojan a konštatoval, že členské štáty nesmú odmietnuť uznanie manželstva dvoch občanov EÚ rovnakého pohlavia, len preto, že to ich vlastné právo nepozná. Tento právny precedens sa zdá byť priamou odpoveďou na slovenský prípad. Avšak významné je, že poľská dvojica žila v Nemecku, kde sa zosobášila a žila ako manželia pred tým, než sa vrátili do Poľska. Súdne rozhodnutie sa preto zakladalo na skutočnosti, že záznam o jejich manželstve mal v krajine pôvodu právne dôsledky.
V slovenskej debate však takmer zaznela prahová otázka – či obaja žijúci v Bratislave skutočne spĺňajú podmienky pre uplatnenie práva EÚ. Ako sa uvádza, Metod Špaček popisoval svoju svadbu ako malú, pre pandemické obmedzenia sa zúčastnili len svedkovia, čo môže naznačovať, že ich bývanie v Rakúsku nebolo dostatočne preukázané, aby sa uplatnilo právo EÚ v plnej miere. Ak sloboda pohybu nebola súčasťou ich situácie, slovenské právo nadobúda opäť na významnosti.
Ak sa zistí, že v Rakúsku žili, situácia by sa pre štát mohla zhoršiť. Súdny dvor podčiarkol, že krajiny si môžu vybrať, akým spôsobom uznajú cudzí sobáš, avšak musia zaobchádzať rovnakým spôsobom so všetkými pármi, bez ohľadu na pohlavie. Slovensko nemá registrované partnerstvo ani inú formu uznania pre páry rovnakého pohlavia, a preto sa manželstvá uzavreté v cudzine zapisujú cez osobitnú matriku. Ak to je jediný spôsob, akým je možné takúto situáciu uznať, potom neudelenie práva jedným skupinám, znamená jasnú diskrimináciu.
Ústavná novela prijatá minulý rok situáciu príliš nezmenila. Nový článok v ústave zdôrazňuje, že Slovensko si zachováva zvrchovanosť v oblastiach národnej identity vrátane manželstva, avšak otázka uznávania sobášov z iných krajín sa týmto ustanovením nemení. Súdny dvor EÚ už v podobných prípadoch odmietol obranu národnou identitou, čo naznačuje, že slovenské právo nemusí byť nadriadené právo EÚ.
Zaujímavé je, čo ministerstvo vo verejnom stanovisku nespomenulo. Okrem matričného pravidla, ktoré zakazuje zapísať manželstvá, ktoré by proti slovenskej právnej úprave odporovali, existuje aj výhrada verejného poriadku. Ministerstvo ju nezohľadnilo a obmedzilo svoje tvrdenia na nedostatok právomoci. Tento argument by však mohol byť silným presvedčením pre spory v právnom poriadku EÚ.
Aby sa predišlo situáciám, kedy páry rovnakého pohlavia ostávajú bez právneho rámca, štát musí prijať opatrenia na vytvorenie stabilného právneho postavenia. Na zabezpečenie právneho rámca pre páry rovnakého pohlavia je potrebné legislatívne ukotviť jej uznávanie vo forme registrovaného partnerstva alebo iného inštitútu, aby sa predišlo diskriminácii. Zároveň je potrebné riešiť aj vôbec uznávanie sobášov, ktoré sa uzavreli v iných členských štátoch a zabezpečiť, aby slovenské úrady tieto prípady riešili nediskriminačne.
Vyzýva sa na legislatívne zmeny, ktoré by vyriešili obidve medzery súčasne a podporili právnu stabilitu párov rovnakého pohlavia.
