Ľadová socha ministrovi žiadne páky na klimatickú krízu nevyjadruje
Na začiatku júla pred ministerstvom životného prostredia (MŽP) v Bratislave postavila organizácia Greenpeace Slovensko unikátne umelecké dielo – ľadovú sochu ministra Tomáša Tarabu, ktorá zobrazuje jeho postavu v životnej veľkosti s nápisom „Klimatická kríza neexistuje“ v rukách. Tento výrazný akt protestu sa snažil poukázať na nezodpovednosť vlády voči stále sa zhoršujúcej klimatickej kríze.
Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií, kritizovala ministra za ignoráciu situácie a apelovala na potrebu vypracovania klimatického zákona a plánov adaptačných opatrení. Pritom skutočnosť, že ako organizácia mohla sochu postaviť priamo pred ministerstvo tentoraz bez problémov, naznačuje posun v vnímaní dôležitosti témy klimatických zmien.
Ministerstvo má iný prístup
Reakcia MŽP na túto udalosť bola vlažná. Tím ministerstva síce tvrdil, že Slovensko nie je zodpovedné za klimatickú krízu, avšak táto odpoveď len prehlbuje existujúci problém. Greenpeace upozornil, že čelíme situácii, kde mitigácia klimatických zmien prestáva stačiť a načas sa musíme sústrediť na adaptačné opatrenia, ktoré pomôžu odolávať ich dopadom.
Naša krajina všetkými silami tlačí na pokles emisných hodnôt, čo síce odzrkadľuje európske ciele, avšak pokles emisií plynov je viac výsledkom kolapsu priemyslu po roku 1989 než aktívneho znižovania znečistenia. V súvislosti s cieľmi EÚ do roku 2050 a ešte ambicióznejšími plánmi na zníženie emisií do roku 2040, spočívajú naše problémy v prijímaní nových opatrení.
Podpora verejnosti a klimatické stratégie
V prieskume eurobarometra ohľadom klimatickej krízy sa až 84 % respondentov vyjadrilo, že situáciu považujú za závažnú a 75 % súhlasilo s cieľom EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym. Očakávania verejnosti sú jasné – národná vláda by mala preukázať aktívny prístup a prevziať zodpovednosť za adaptácie na klimatické zmeny.
V októbri 2018 vláda SR schválila aktualizáciu stratégie adaptácie na zmenu klímy, s termínom vyhotovenia podrobného plánu do konca roka 2025. Žiaľ, termín bol znova predĺžený na rok 2026, čím sa podčiarkuje nezáujem a nedostatok urgencie zo strany vlády. Klimatické zmeny, ktoré sa zrýchľujú, si preto vyžadujú okamžitú a rozhodnú reakciu.
Tragédia horizontu v slovenskom kontexte
Jedenásť rokov od deklarácie Mark Carneyho o „tragédii horizontu” a ako sa ukazuje, slovenskí politici často ignorujú akútnosť klimatickej krízy. Ich pomalé reakcie môžu viesť k nepríjemným dôsledkom pre ekonomiku, životné prostredie a kvalitu života obyvateľstva.
Členovia poradného výboru pre klimatickú adaptáciu identifikovali rôzne faktory, prečo je klimatická problematika mnohokrát prehliadaná, ako je neochota politikov uvažovať dlhodobo či absencia dostatočných schopností konať. Ak teda ministerstvo neočakáva zmeny, situácia sa môže predlžovať, kým nezískajú politickú vôľu obrátiť sa konečne na skutočné výzvy, ktorým čelíme v oblasti klimatickej adaptácie.
Hladanie konsenzu
Cieľom by malo byť dosiahnutie zhody medzi koalíciou a opozíciou na zásadných opatreniach, ktoré dokážu prekonať prvotné politické-nezhody. Klimatická kríza sa dotýka nás všetkých a nemala by byť predmetom politických sporov, ale prioritou pre dobré životné podmienky budúcich generácií.
