Vedci vyvíjajú spôsob, ako si telo môže vyrábať nové zuby samo
Už čoskoro by sa mohlo stať, že ľuďom budú dorastať nové zuby. Odborníci v oblasti regeneratívnej medicíny pracujú na inovatívnych metódach, ktoré by mohli zmeniť paradigmu zubného lekárstva. Tím vedcov vytvoril štruktúru schopnú generovať zubnú sklovinu, čím otvára dvere k novým liečebným možnostiam, ktoré nahradia bežné korunky, plomby a implantáty.
Na výskume spolupracujú špecialisti z prestížnych univerzít, ako sú Washingtonská univerzita, King’s College London a Tuftsova univerzita. Využívajú poznatky z oblasti regeneratívnej medicíny a zdrojov kmeňových buniek, aby našli účinnú biologickú alternatívu k dnes bežným zubným zákrokom.
Podľa Hannele Ruohola-Bakerovej, vedúcej výskumu z Washingtonskej univerzity, sú pacienti pripravení na revolúciu v oblasti ošetrenia zubov. Aktuálne používané metódy, ako sú plomby a implantáty, síce dočasne riešia problémy so zubami, no nevytvárajú trvalé a nezávislé riešenia. Zatiaľ čo výplne majú obvykle životnosť päť až dvadsať rokov, regeneratívna medicínska prax má potenciál obnoviť prirodzenú biologickú funkciu zuba.
Autorka výskumu Anne Georgeová z Illinoiskej univerzity sa sústreďuje na proteíny, ktoré sú dôležité pre vytváranie a opravu dentínu, hlavnej zubnej látky. Získané poznatky by mohli viesť k terapii, ktorá by stimulovala zub na regeneráciu nového dentínu a opravu poškodenia bez potreby klasických zákrokov.
Medzi najzaujímavejšie výsledky patrí aj vývoj „živých plomb“ pod vedením Hannele Ruohola-Bakerovej. Tím sa podarilo premeniť kmeňové bunky na bunky produkujúce zubnú sklovinu a dentín. Vytvorený zubný organoid dokáže sám syntetizovať proteíny potrebné na regeneráciu skloviny.
V dlhodobom horizonte sa vedci snažia vypestovať celý zub umelo v laboratóriu a v budúcnosti ho implantovať priamo do úst pacienta. Tento proces by mohol radikálne zmeniť prax zubného lekárstva.
Výskum sa neobmedzuje len na laboratórne štúdie; vedci rovnako zohľadňujú biologické poznatky z ríše živočíchov. Na túto tému je inšpiratívnym príkladom žralok, ktorý dokáže neustále regenerovať svoje zuby. Na druhej strane, ľudia sú obmedzení a po strate trvalého chrupu nemajú schopnosť prirodzene dorásť nové zuby.
Vedci ako Pamela Yelicková z Tuftsovej univerzity sa snažia dokázať, že je možné úspešne vyvinúť štruktúry podobné ľudským zubom pomocou buniek od zvierat, ako sú prasatá. Tento postreh potvrdzuje, že aj podobné metódy sa dajú úspešne aplikovať na ľudí, avšak konečným cieľom je dosiahnuť vlastný rast nových zubov u človeka.
Aj keď sú perspektívy fascinujúce, praktická aplikácia takýchto metód je zatiaľ v nedohľadne. Predtým, než sa začnú klinické testy na ľuďoch, bude potrebné vykonať ešte množstvo výskumov a testovaní. Odborníci sú však presvedčení, že regeneratívna stomatológia môže ponúknuť trvácnejšie a bezpečnejšie riešenia, ktoré nielen nahradia plomby a implantáty, ale tiež prispejú k rozvoju nových spôsobov regenerácie ďalších tkanív a orgánov v ľudskom tele.
