Celý život túžime byť niekým výnimočným
Život každého z nás je často pretkaný otázkami, na ktoré hľadáme odpovede. Sme skutočne sami sebou, alebo sa iba snažíme napodobniť ostatných? Evanjelista Matúš hovorí, že „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Tieto slová majú svoj zmysel aj v modernej dobe. Nestačí nám zrýchliť náš život prostredníctvom materiálnych zážitkov; potrebujeme aj duševný a duchovný prísun, aby sme sa cítili naplnení.
Pocit bezvýznamnosti
Naša duša je hladná po uznaní a pocite významu. No skutočnosťou zostáva, že vo svete, kde sme často ponechaní sami na seba, sa stretávame s pocitom vlastnej bezvýznamnosti. Od chvíle, kedy sme „vyhnaní z raja“, už nie sme chránení Stvoriteľom. Naša existencia sa stáva dôležitou len vtedy, keď sa nám podarí dosiahnuť niečo hrdinské alebo výnimočné. Často sa ľudia hrdia svojim majetkom, umením alebo kariérnym úspechom, pričom málokto chce opustiť svet bez toho, aby zanechal vlastnú stopu.
Strach z bezvýznamnosti
Pre mnohých z nás je strach z bezvýznamnosti silným motivačným faktorom. Snažíme sa uspokojiť potrebu uznania od šéfov, kolegov, rodiny alebo priateľov. Mnohí sa snažia neukázať slabosť a chcú byť hrdinami svojho príbehu. Toto úsilie však často zahŕňa napodobňovanie tých, ktorých považujeme za úspešných — konkrétne osobností zo zákulisia filmov, reklám či videoklipov. Tieto vzory určujú naše hodnoty a tužby, čím často žijeme život, ktorý je v konečnom dôsledku len adaptáciou životov iných.
Historická perspektíva opičenia
Britský autor Martin Amis vo svojej knihe „Nočný vlak“ píše o tendencii človeka napodobňovať iných, pričom opičenie je javom starým ako civilizácia sama. Aj pred zažitím základných civilizačných hodnot si človek uvedomoval potrebu zapadnúť do spoločenstva, a preto sa snažil napodobniť silnejších. To všetko je poznatkom, že pocit bezvýznamnosti predchádza napodobňovaniu, ktoré sa nielenže prežíva, ale i osvojuje.
Dedičnosť a okolnosti
Japonský spisovateľ Rjúnosuke Akutagawa tvrdí, že človeka formujú tri faktory: dedičnosť, okolnosti a náhoda. V rámci týchto okolností zohráva dôležitú úlohu pohľad iných na nás a ich hodnotenia, ktoré ovplyvňujú, ako hlboko si podvedome sugerujeme svoju vlastnú významnosť alebo jej opak. Naše okolie nedokáže eliminovať pocit bezvýznamnosti, ale dokáže nás posúvať smerom k jeho prekonaniu.
Naša cesta k autentickému životu
V konečnom dôsledku, niekedy musíme čeliť vlastnej bezvýznamnosti a uvedomiť si, že nie je len našou slabosťou, ale súčasťou našich životov. Naša snaha o neustále napodobňovanie druhých môže byť koniec koncov aj našou slabinou, ktorá nás vzďaľuje od autentického a naplneného života. Keď sa snažíme žiť autenticky, môžeme objaviť hlbší zmysel nášho bytia a prežiť naplno. V tom spočíva skutočná esencia našich túžob.
