Za kľúče od auta na medicínu? Korupcia na vysokých školách za socializmu a prijímanie bez skúšok dnes
V súčasnosti, na Slovensku prebiehajú prijímacie skúšky na vysoké školy. Tisíce maturantov sú naplnené nervozitou, keď sa pripravujú na dôležité testy; zároveň však aj mnohí uchádzači podali prihlášky na univerzity, ktoré ich prijímajú bez vstupných skúšok. Toto vyvoláva otázky ohľadom spravodlivosti a kvality vzdelania, najmä v porovnaní s predchádzajúcou praxou, kedy boli prijímacie skúšky zásadnou podmienkou.
Podľa posledných štatistík, na tridsiatich troch slovenských vysokých školách bolo v tomto roku evidovaných približne 95-tisíc prihlášok. Vzbudzuje to otázky, pretože len zhruba 42-tisíc študentov tento rok maturovalo. Vysvetlenie je jednoduché: uchádzači sa poisťujú a zasielajú prihlášky na viacero škôl v nádeji, že budú prijatí aspoň na niektorú z nich. Aktuálne, až 70 percent vysokých škôl na Slovensku prijíma študentov len na základe ich vysvedčenia z gymnázia, zatiaľ čo v Česku je to len každá tretia fakulta.
Medzi odbormi, kde sa ešte vyžadujú prijímacie skúšky, patrí medicína, právo a umenie. Nedávno sa však začalo experimentovať aj s prijímaním študentov na Lekársku fakultu UK v Bratislave bez skúšok. Tento krok vyvolal kritiku odborníkov, ktorí varujú, že skúšky zo strednej školy nemusia zaručovať úspech v medicínskom štúdiu.
V minulosti bola korupcia v systéme prijímania na vysoké školy rozšírená. Podľa historických údajov z 80. rokov prekonával dopyt po vysokoškolských miestach ich ponuku, čo viedlo k rozšíreniu praktík klientelizmu a korupcie. Rozšírené boli aj legendy o tom, aké nezvyčajné praktiky museli rodičia uchádzačov využívať na prijatie ich detí na medicínu, od obálok s hotovosťou až po kľúče od nových áut.
Ako však uvádza Pavel Urbášek, historik vzdelania, korupcia sa javila ako otvorený problém, ač by oficiálne prípady platby za prijatie neexistovali. Rodičia často ponúkali fiktívne protislužby, čo naznačuje, že systém bol podrobený rôznym tlakom a praktikám, ktoré by dnes boli považované za neprijateľné.
Na nátlaku týchto praktík tiež zohrávalo svoje karty formovanie legislatívy. V socialistickom režime sa zaviedla diskriminačná prax, ktorá vytvárala priestor pre prijímanie uchádzačov z nižších sociálnych skupín. Táto pozitívna diskriminácia síce ciele niesla s hodnotou, ale mnohokrát slúžila aj na skrášlenie triedneho profilu školy.
V posledných rokoch, v svetle veľkého rozmachu vysokého školstva na Slovensku, sa prijímanie bez skúšok začalo považovať za normu. Avšak do dnešného dňa sa diskutuje o kvalite týchto absolventov a ich šanciach na trhu práce, čo je otázka, ktorá znepokojuje mnoho odborníkov a politikov. Taktiež sa často objavujú názory, že laxnejšie prijímacie procesy vedú k nárastu neúspešných študentov, ktorí si nevedia poradiť s nárokmi na vysokoškolskom vzdelaní.
