Severná Kórea stupňuje napätie: Nové testy rakiet s kazetovými hlavicami
Severná Kórea v posledných dňoch zintenzívnila svoje vojenské aktivity, keď uskutočnila sériu testov balistických rakiet, vrátane rakiet vyzbrojených kazetovými hlavicami. Tieto testy sú považované za súčasť stratégie Pchjongjangu na zvýšenie vojenskej hrozby voči Južnej Kórei a ich cieľom je demonštrovať pokročilé vojenské technológie.
V rámci trojdňového cyklu testov severokórejské štátne médiá informovali, že boli úspešne preverované technológie zamerané na obchádzanie protiraketovej obrany. Hlavnými hviezdami týchto vojenských cvičení sa stali balistické rakety Hwasong-11, známe svojou schopnosťou manévrovať v nízkych výškach, a ktoré boli tentoraz vybavené kazetovou muníciou. Podľa agentúry KCNA dokáže jedna takáto raketa zničiť až sedem hektárovú plochu, čo predstavuje obrí risiko pre husté obytné oblasti na juhu Kórejského polostrova.
Juhokórejský zbor náčelníkov štábov potvrdil, že rakety odpálené z východného pobrežia preleteli vzdialenosť od 240 do 700 kilometrov a dopadli do vôd Japonského mora. Okrem balistických rakiet Pchjongjang testoval aj protilietadlové zbrane a ďalšie systémy, vrátane technológií využívajúcich elektromagnetický impulz a grafitové bomby, ktoré sú navrhnuté na paralyzáciu elektrických sietí bez trvalého poškodenia infraštruktúry.
Mechanizmus grafitových bômb
Grafitové bomby fungujú na princípe vyvolania masívneho skratovania elektrickej infraštruktúry nepriateľa. Pri odpálení sa zbraň uvoľní v určitej nadmorskej výške a disperguje veľké množstvo ultra tenkých uhlíkových vláken, ktoré sa vznášajú vo vzduchu a pokrývajú elektromagnetickú infraštruktúru. Tieto vlákna vytvárajú vodivý mostík medzi elektrickými komponentmi, čo vedie k okamžitému skratu a odpojeniu elektrického prúdu v zasahovanej oblasti.
Tento typ špeciálnych nesmrtiacich zbraní vytvára psychologický tlak na nepriateľa, pretože narúša jeho komunikáciu a logistiky, avšak zachováva fyzickú infraštruktúru netknutú. História používania týchto zbraní siaha až do operácie Púštna búrka v Iraku v roku 1991 a do konfliktu NATO so Srbskom v roku 1999, kde sa im podarilo zničiť približne 70 % elektrickej siete krajiny za jednu noc.
Dôsledky pre medzinárodné vzťahy
Nové testy zbraní sú sprevádzané ostro formulovanými vyhláseniami severokórejských úradov. Prvý námestník ministra zahraničných vecí Jang Kum Chol označil Južnú Kóreu za najnepriateľskejší štát a útok na miery a dialóg bol jasný. To potvrdzuje dlhodobý postoj Kim Čong-una, ktorý uprednostňuje vojenskú konfrontáciu nad diplomaciou v dôsledku zlyhania rozhovorov s USA v roku 2019.
Pchjongjang sa v súčasnosti orientuje na upevnenie spolupráce s Ruskom a Čínou, s cieľom prekonať medzinárodnú izoláciu. Dôležitou udalosťou bolo aj ohlásenie návštevy čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Iho v KĽDR, ktorá sa uskutočnila v deň testov kazetových rakiet. Tieto kroky naznačujú snahu Pchjongjangu o zlepšenie regionálnej pozície a získanie medzinárodnej podpory v čase narastajúceho napätia na Kórejskom polostrove.
