Orbán podmienil vstup Slovenska do EÚ zrušením Benešových dekrétov
V stredu, 12. apríla, budú maďarskí voliči rozhodovať o budúcnosti vlády vedené Viktorom Orbánom, ktorý je aktívnym politikom takmer štyri desaťročia. Jeho politická kariéra sa začala v marci 1988, keď založil hnutie Fidesz, a už o dva roky neskôr bol zvolený do parlamentu. Od roku 2010 nepretržite vedie maďarskú vládu a túto pozíciu obsadil aj v rokoch 1998 až 2002. V súčasných voľbách hrozí, že by mohol stratiť moc, keďže jeho politický oponent, Péter Magyar, vedie v prieskumoch.
Orbán, ktorý sa v minulosti prezentoval ako hlas na medzinárodnej scéne, sa nielenže snažil získať podporu voličov, ale aj podmenil vstup Slovenska do Európskej únie zrušením tzv. Benešových dekrétov. Tieto dekréty z rokov po druhej svetovej vojne, považované za súčasť výnimočnej legislatívy, sú dodnes predmetom sporov medzi Maďarskom a Slovenskom. Orbánovo vyhlásenie viedlo k napätiam medzi týmito krajinami, pričom jeho nacionalistický prístup pred voľbami posilnil jeho popularitu, ale zároveň ohrozil vzťahy s Loslovenskom a Českou republikou.
Historické kontexty a politické stratégie
V minulosti Orbánovo hnutie Fidesz odmietlo pri podpise medzištátnej zmluvy o dobrých susedských vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom z roku 1995. Jeho nacionalistická rétorika, ktorú uplatnil pred voľbami v roku 2002, s cieľom získať hlasy nacionalistických voličov, vyústila do ostrých požiadaviek týkajúcich sa Benešových dekrétov. V tej dobe Orbán zdôraznil, že zrušenie týchto dekrétov by bolo nevyhnutné pre vstup Slovenska do EÚ, čo sa vníma ako bezprecedentný krok, keďže jeden kandidátsky štát kládol podmienky inému.
Zmena postoja k Ukrajine a jej členstvu v EÚ
V súčasnosti je zaujímavé porovnať Orbánove postavy ohľadom Ukrajiny pred štvrťstoročím a dnes. Nezrelé predpoklady orbánovej politiky sa posunuli, pričom sa čoraz častejšie postavil proti možnosti ukrajinského členstva v NATO aj EÚ. V minulosti Orbán jednoznačne podporoval integráciu Ukrajiny do EÚ, dnes je jeho rétorika úplne iná. Akoby sa stal zástupcom Moskvy vo vzťahu k Kyjevu.
V čase, keď Orbán hovoril o možnosti členstva Ukrajiny v EÚ, vyjadril, že je kľúčovým štátom pre novú bezpečnostnú architektúru Európy. Avšak súčasné obavy z ukrajinských poľnohospodárov a ich možného vplyvu na maďarských farmárov naznačujú, že sa zmenil vnímanie medzinárodných vzťahov a jeho politických strategických záujmov, pričom má sklon nenapomáhať ukrajinskej integrácii.
Voľby a ich možný dopad na stredoeurópsku politiku
V pozadí nadchádzajúcich volieb je pre Orbána dôležité i otázka Bezpečnosti Maďarska. Jeho obavy preniknú do volieb, pričom potvrdzuje, že prijatie Ukrajiny do EÚ by mohlo znamenáť rozšírenie vojenských konfliktov na maďarské územie. Obsah týchto volieb skrýva záujmy, ktoré môžu naďalej ovplyvňovať stredoeurópsky byrokratický systém. Ráta sa tu aj pretrvávajúci nacionalizmus, ktorý pred voľbami v Maďarsku posiluje a brzdiť nebude.
Maďarsko sa prečiarkuje ako krajina, kde sa vzťahy s okolím a nacionalistické záujmy stali ústredným bodom, ktorý bude dominovať v politickej retorike pred volbami. Kto by nakoniec mohol prevziať moc po voľbách, ukáže len čas, no výsledky budú rozhodujúcim krokom nielen pre Maďarsko, ale aj pre Slovensko a širší región.
