Trumpov obrat v hodnotení vojny proti Iránu
V súčasnosti sa medzi niektorými štátmi Perzského zálivu, s dôrazom na Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty, vedú intenzívne tlaky na amerického prezidenta Donalda Trumpa s cieľom pokračovať vo vojenských operáciách proti Iránu. Tieto krajiny sú presvedčené, že súčasný režim v Teheráne bol doteraz nedostatočne oslabený, čo sa odráža v správe agentúry AP, citujúcej niekoľkých činiteľov zo Spojených štátov, Izraela a krajín Zálivu.
Podľa informácií z denníka The Wall Street Journal (WSJ) má Trump v úmysle zvážiť ukončenie vojenského konfliktu s Iránom, dokonca aj v prípade, ak nebude Hormuzský prieliv opätovne otvorený pre plavbu.
Odpor proti americkej invázii do Iránu a možné scenáre
Generál vo výslužbe Pavel Macko analyzuje situáciu po mesiaci americko-izraelských vojenských úderov, ktoré začali 28. februára, a rozoberá možné budúce scenáre, vrátane pozemnej invázie do Iránu. Z jeho pohľadu by táto operácia iba predlžovala konflikt, čo sa nesúladí s pôvodným časovým plánom Washingtonu, ktorý predpokladal trvanie štyroch až šiestich týždňov.
V súvislosti so znovuotvorením Hormuzského prielivu má Trump v úmysle zintenzívniť diplomatický tlak na Teherán s tým, že Európske krajiny a krajiny Perzského zálivu by mali prevziať iniciatívu, ak sa Iránu nepodarí umožniť slobodnú plavbu prielivom.
Vyhrážky a napätie v regióne
Trumpova posledná vyhlásenie na jeho sociálnych sieťach, kde varoval pred úplným zničením iránskych elektrární a ropných vrtov, ak sa nedohodne na ukončení vojny a otvorení Hormuzského prielivu, znepokojuje. Iránsky režim obmedzil pohyb obchodných plavidiel a tankerov na tejto strategicky dôležitej vodnej ceste kombinovaním vojenských útokov a hrozieb voči plavidlám.
Protesty a súčasný názor krajín Zálivu
V týchto ťažkých časoch niektoré krajiny Zálivu prejavili rozporuplné názory na vojenské riešenia. Spojené arabské emiráty podporujú vojenskú inváziu do Iránu, zatiaľ čo Kuvajt a Bahrajn sa viac priklánajú k pozemnej operácii. Na druhej strane, Katar a Omán sa usilujú o diplomaciu ako o preferované riešenie, čo odráža rôzne stratégie a záujmy Zálivu vo vojne.
Obavy z dopadov vojny na bezpečnosť regiónu
Saudská Arábia, ktorá preferuje politické riešenie, si uvedomuje, že čím dlhšie vojna potrvá, tým väčšie riziko predstavuje pre jej ropnú infraštruktúru a celkovú stabilitu regiónu. Rijád vyžaduje, aby došlo k neutralizácii iránskeho jadrového programu a zničeniu balistického programu, ako aj zastaveniu podpory proiránskych ozbrojených skupín predtým, než sa začne diskusia o ukončení konfliktu.
Krajiny Zálivu sa nachádzajú v ťažkej pozícii, keďže niektoré z nich čelili viac ako 2300 útokom iránskymi dronmi a balistickými raketami, čo navyše narušilo ich postavenie ako bezpečných obchodných a turistických destinácií.
