Ursula von der Leyenová o 20. sankčnom balíku voči Rusku
Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie sa nedohodli na 20. balíku sankcií proti Rusku počas svojho stretnutia v Bruseli dňa 23. februára 2026. Tento neúspech sa týka kláňania sa na získaní podpory pre opatrenia, ktoré sa koncentrujú najmä na energetiku, obchod a finančné služby. Svoju frustráciu vyjadrila aj Kaja Kallasová, šéfka úniovej diplomacie, ktorá zdôraznila potrebu vyslať silné signály Ukrajine o pokračujúcej podpore, najmä pred výročím začiatku ruskej invázie.
Postoje Maďarska a Slovenska
Príčiny bloku sankčného balíku spočívajú najmä v postojích Maďarska a Slovenska. Viktor Orbán a Robert Fico sa postavili proti prijatí týchto nových obmedzení. Cieľom Orbána je jasne vylepšiť podmienky pre Maďarsko, zatiaľ čo Fico potvrdil, že už podnikli kroky k zastaveniu dodávok elektriny na Ukrajinu. Minister zahraničia Juraj Blanár obhajoval postoj Slovenska so slovami, že ďalšie sankcie môžu narušiť mierové rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA, čím sa situácia ešte viac komplikuje.
Očakávania a rešpektovanie diplomatických vzťahov
Na pozadí rokovania Kallasová uviedla, že EÚ obmedzí počet zamestnancov ruskej diplomatickej misie pri EÚ na 40 osôb, pričom dodala, že nebude tolerovať zneužívanie diplomatických nástrojov. Novinári sa jej pýtali aj na možné politické dôsledky veta Budapešti, ktoré by mohlo súvisieť s nadchádzajúcimi voľbami v Maďarsku. Kallasová však varovala pred zjednodušením a prehlásila, že ťažko verí, že zadržiavanie sankcií by mohlo priniesť politické výhody v nadchádzajúcich voľbách.
Možné budúce dopady sankcií
Minister Blanár tiež poznamenal, že pre Slovensko je prekvapujúce, že Ukrajina neposkytuje relevantné informácie o poškodení ropovodu Družba, ktorého dodávky sú pozastavené od 27. januára 2026 pre rusky spôsobenú škodu na zariadení v Ľvovskej oblasti. Taktiež zdôraznil, že Slovensko požiadalo o inšpekčnú skupinu, aby preskúmala situáciu, no požiadavka zostáva bez väčšej odozvy.
Hlavné výzvy v rámci EÚ
V tejto neprehladnej situácii sa nejeden český a slovenský politik ocitá pod tlakom Dunajského zrážania politických záujmov. Sankcie voči Rusku, ktoré oznámila Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej, majú za cieľ obmedziť energetické a obchodné vzťahy, no bez celkovej podpory všech členských štátov ostávajú just ideou. Politika v EÚ tak ostáva aj naďalej nevyspytateľná, s výhradami a nesúhlasmi vychádzajúcimi najmä z východných krajín.
