Barbora Andrešičová: Už fakt nemám devätnásť. Som rebelka, nie romantička
Barbora Andrešičová, talentovaná herečka, sa vo svojej najnovšej úlohe predstavuje ako Emma Watsonová v divadelnej hre „Watsonovci”. Na tlačovej konferencii priznala, že interpretácia hlavnej postavy, ktorá je podľa textu devätnásťročná, bola pre ňu výnimočne náročná, pretože sama má dvakrát viac rokov. Tento vekový rozdiel ju podnietil zamyslieť sa nad tým, ako sa dostať do psychológie mladej dievčiny a vyžaduje si to určitú dávku esprit a uvoľnenia.
Barbora sa uviedla k réžii hry, ktorú prevzal Marián Amsler, a popisuje ju ako zaujímavú. „Odkedy sa dej uchopila spisovateľka Laura Wade, príbeh sa úplne transformoval. Postavy začínajú reagovať a klásť otázky, čím sa zvyšuje ich dynamika. Spočiatku som mala problém s tradičnou prvou polovicou, ale teraz si už tento aspekt naozaj užívam,” vyjadrila sa herečka.
Čo sa týka literárnych diel Jane Austenovej, Barbora priznala, že v detstve ich nečítala, a tak sa na prípravu na rolu sústredila skôr na vizuálne aspekty, ako sú filmy a seriály, aby sa napojila na historickú atmosféru doby.
Návrh kostýmov od Mariji Havran mal na ňu veľmi pozitívny vplyv. „Na seba si oblečiem historický kostým a okamžite sa cítim pripravená vystúpiť na javisko,” dodáva herečka s nadšením. Porovnáva predstavenie „Watsonovci” s rolou najstaršej sestry Jo v „Malých ženách”, pričom tvrdí, že „Watsonovci” sú z tohto pohľadu výraznejšie zaujímaví, pretože postavy prechádzajú výrazným vývojom.
Barbora Andrešičová bola nadšená, že mohla hrať hlavnú postavu, aj keď niektoré aspekty Emminho charakteru, ako časté pripomínanie si vlastnej dôležitosti, jej neboli úplne sympatické. „Chápem, že Emma sa snaží o to, aby jej príbeh pokračoval tak, ako to chce ona, ale nie je úplne presvedčivé, keď opakuje, že je hlavná postava,” zamyslela sa herečka.
Jednou z dôležitých myšlienok, ktoré hra prenáša, je potreba zabíjať akékoľvek pravidlá, inak sa spoločnosť ocitne v chaose. „Aby sme mohli slobodne žiť, musíme sa naučiť byť zodpovední za vlastný život,” dodala Barbora, reflektujúc aktuálne presahy týchto myšlienok do dnešnej doby. Jej úloha v „Watsonovcoch” tak presahuje hranice divadla a otvára diskusiu o osobnej zodpovednosti a slove vo voľbe vlastného osudu.
