Úmrtie Arpáda Tarnóczyho, politického väzňa a prezidenta ASMR
Vo veku 89 rokov zomrel v piatok, 23. januára 2026, Arpád Tarnóczy, významná osobnosť slovenskej histórie, ktorý bol prvým prezidentom Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu. Tarnóczy, ktorý bol známy ako politický väzeň, sa počas svojho života zasadzoval za práva obetí komunistického režimu. Správu o jeho úmrtí zverejnila TASR na základe informácií od jeho rodiny.
Ranné roky a politické aktivity
Arpád Tarnóczy sa narodil 11. apríla 1936 v Novákoch. Od mladého veku sa angažoval v odboji proti totalitnému režimu. Už ako deväťročný tajne doručoval doklady a peniaze do koncentračného tábora, aby pomohol známym ujsť. Jeho prvé zatknutie sa udialo v roku 1946, kedy bol zadržaný za roznášanie letákov s nápisom „Smrť komunizmu“. O tri roky neskôr, vo veku 13 rokov, bol odsúdený na pol roka za svoju údajne protištátnu činnosť.
Politická kariéra v 90. rokoch
V 90. rokoch sa Tarnóczy stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za stranu HZDS. Jeho cieľom bolo informovať verejnosť o hrôzach, ktorým čelili politickí väzni v komunistických väzeniach. V roku 1996 predložil v parlamente zákon, ktorý označoval komunistický režim za amorálny a protiprávny, zákon bol prijatý. Po svojej politickej kariére sa stal veľvyslancom v Budapešti, kde predstavoval záujmy Slovenska v Maďarsku. Taktiež bol ocenený titulom maltézskeho rytiera.
Prínos k slovenskému športu
Nie len v oblasti politiky bol Tarnóczy významnou postavou. Bol tiež jedným zo zakladateľov vodného póla v Novákoch a jeho aktivity mali významný impulz pre rozvoj tohto športu na celom Slovensku. Jeho devotion v oblasti športu ukázal, že bol nielen bojovníkom za práva, ale aj zanieteným podporovateľom zdravého životného štýlu.
Posledné rozlúčenie
Arpád Tarnóczy sa dožil významného veku a jeho odchod zanechal prázdne miesto v srdciach mnohých, ktorí si ho pamätajú ako silného a charizmatického lídra, ktorý sa nebál postaviť za pravdu a spravodlivosť. Jeho odkaz bude žiť ďalej medzi tými, ktorí sa naďalej angažujú v boji proti nespravodlivosti a za slobodu. Pripomienka jeho prínosu do slovenskej histórie a spoločenského diskurzu zostane nezabudnuteľná.
