Nové delenie Afriky: Izraelské uznanie Somalilandu a následky
Mapa afrických krajín vyzerajúca ako geometrický legoland nie je len náhodou. Po storočiach trvajúcom transatlantickom obchode s čiernymi otrokmi, rozparcelovali kontinent štyri západoeurópske veľmoci na konferencii v Berlíne (1884–1885), bez ohľadu na historické územia a kultúry. Týmto krokom sa začalo temné obdobie tzv. delenia Afriky, ktoré malo za následok etnické napätia, vojny, hladomory a genocídy, a jeho dôsledky sú stále výrazné.
Teraz sa dostávame k moderným pokusom o uznanie samostatného Somalilandu na Africkom rohu, ktoré nedávno podpísal Izrael. Tento krok sa zdá byť pokračovaním krvavého koloniálneho delenia s potenciálne katastrofálnymi dôsledkami. Samozvaná republika Somaliland, vyhlásená za nezávislú od Somálska v roku 1991, nikdy nezískala oficiálne uznanie. Prezident Somalilandu Abdirahman Mohamed Abdullahi vyjadril vďaku Benjaminovi Netanjahuovi za diplomatické vzťahy, no situácia má svojich varovateľov.
Egypt, Turecko, Somálsko a Džibuti už skôr varovali, že Somaliland by mohol byť miestom, kam Izrael presunie zdecimovaných Palestínčanov. Netanjahuovo „kamarátstvo“ v tejto veci je znepokojujúcim pokračovaním procesu, ktorý sa snaží o konečné riešenie palestínskej otázky. Izrael vedený úmyslom rozširovať svoj vplyv na kontinente rokovať aj s inými africkými štátmi, ako sú Líbia, Indonézia a Uganda.
Bezpečnostná rada OSN, generálny tajomník Arabskej ligy Ahmed Abul Gheit a hlava Africkej únie, Mahmud Ali Jusuf, varovali pred nebezpečným precedensom, ktorý by mohol narušiť krehké mierové procesy v oblasti Afrického rohu a Červeného mora. Avšak, entuziazmus Somalilandu nemusí trvať dlho. Izraelský kolonizačný projekt v Afrike sa nezameriava na rovnocenné partnerstvá, ale na využívanie priestoru na ubytovanie tých, ktorých považuje za „ľudský odpad“.
Tento vývoj v oblasti diplomacie a geopolitiky nám pripomína, aké dôležité je byť obozretný voči historickým chybám a novým snahám o distribúciu moci v postkoloniálnych štruktúrach. Môžeme len dúfať, že sa nám podarí vyhnúť sa krvavému opakovaniu histórie.
