Mier ako hospodárska stratégia
Britský premiér Keir Starmer vo svojom septembrovom prejave na konferencii Labouristickej strany zdôraznil „rast” ako prioritný cieľ svojej vlády. Toto vyhlásenie ale vytvára znepokojivé napätie, keďže medzi rastom a morálnymi hodnotami existuje jasný rozdiel. Rast sám o sebe nemá žiadnu morálnu hodnotu; je to len ukazovateľ, ktorý môže byť nebezpečný, ak sa berie bez účelu. História nám ukazuje, že ekonomiky mnohokrát rástli, no zároveň sa stávali nerovnejšími a politicky krehkejšími.
Rast ako misia je problematický koncept, pretože poslanie – misie – formujú naše ciele a určujú smer hospodárskej činnosti. Ambiciózna misia má schopnosť transformovať spoločnosť a priviesť ľudstvo k pokroku, ako to vidno v prípade mesačnej misie, ktorá podnietila investície do technológií a inovácií naprieč rôznymi odvetviami.
Starmerova vláda sa však zdá, že stratila z dohľadu, čo je potreba pre urýchlenie rastu a pre rozšírenie rozpočtových možností. Zosumarizovaná diskusia o fiškálnom priestore a rozpočtových dierach nie je dostatočná, najmä keď ide o globálnu nestabilitu. Starmerove obavy z ruskej invázie na Ukrajinu a situácie v Gaze sú dôležité témy, ale chýba im priama väzba na domáci ekonomický program, čo je premárnená príležitosť.
Mier nie je slabosť…
Mier ako koncept nesie morálne záväzky, ktoré by mali predchádzať agresii a podporovať solidaritu a demokraciu. Pre jeho účinnosť je však potrebné investovať do obrany, humanitárnej pomoci a demokratických inštitúcií. Mier chápaný ako hospodárska stratégia je náročný, ale cenný, pretože dokáže adresovať základné príčiny konfliktov, ako sú potravinová neistota a klimatická zmena.
Predstavte si, akú transformáciu by mohla priniesť mierová misia. Vojny v histórii viedli k závažným inováciám – od radaru až po internet. Mierová misia by mala rovnakú úroveň ambícií, avšak zameranú na prevenciu konfliktov. Tento prístup by zahŕňal investície do infraštruktúry a riešenia problémov, ktoré podnecujú nestabilitu.
Misinica zameraná na globálnu potravinovú bezpečnosť by mohla znížiť pravdepodobnosť konfliktov o zdroje a zabezpečiť adekvátne zásobovanie. Musíme investovať do inovácií, ako sú odolné odrody plodín a udržateľné poľnohospodárske praktiky. Finančné nástroje, ako brazílsky klimatický fond, ukazujú, ako môžu verejné financie podporiť udržateľný pokrok.
Ak by sa mier stal ústredným bodom, prepojil by domáci a medzinárodný politický diskurz. Riešiť nerovnosti, chudobu a sociálne vylúčenie by znamenalo odstrániť zlozvyky, ktoré podnecujú konflikty. Naše posledné výskumy ukazujú, že ak nie sú zabezpečené vodné zdroje, ohrozíme potravinové systémy, čo môže zvýšiť konflikty. Zmena klímy takisto zvyšuje napätie a vytvára mutácie hrozieb.
Mier je náročnejší ako vojna
Paradoxne, Donald Trump rozumie moci mieru ako naratívu lepšie ako Starmer. Jeho snaha získať Nobelovu cenu za mier naznačuje významný potenciál, ktorý má mier ako pozitívna optika. Kritici však často túto myšlienku považujú za abstraktnú a utopickú. Mier však nie je slabým konceptom, naopak, je to základný kameň pre dlhodobú stabilitu.
Naša budúcnosť, stanovená pre rok 2026, by sa mala venovať otázke, akú úlohu má hospodárstvo. Nemá byť len generátorom rastu HDP, ale aj nástrojom, ktorý vytvára podmienky pre rozkvet ľudstva. Náš pohľad na to, čo si predstavujeme ako našu budúcnosť, musí siahať nad rámec jednoduchých ukazovateľov a pýtať sa, akú spoločnosť chceme budovať.
Zdroj: nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/779590-mier-ako-hospodarska-strategia/
