Žilinka sa pusti do Šutaja Eštoka: Likvidácia úradu oznamovateľov môže mať fatálne následky
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, počas svojej obhajoby zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) v parlamente, sa ocitol pod tvrdou kritikou zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Žilinka sa nielenže postavil proti likvidácii úradu, ale varoval aj pred možnými vážnymi následkami, ktoré by táto reforma mohla mať na ochranu osôb, ktoré nahlasujú nezákonnosti.
Podľa Žilinku sa likvidácia ÚOO zakladá na neprimeraných argumentoch a konaní. Zatiaľ čo minister tvrdí, že zlúčenie a vznik nového úradu odstráni rozdrobenosť kompetencií a zabezpečí efektívnu ochranu obetí a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, opak je pravdou. Mnohí zamestnanci ÚOO vyjadrili znepokojenie a žiadajú poslancov, aby prehodnotili svoje rozhodnutie, pričom poukazujú na obavy o budúcnosť ochrany oznamovateľov.
Zrušenie ÚOO je následkom troch pokút v celkovej výške 114-tisíc eur, ktoré minister vnútra dostal od tohto úrad. Avšak, tvrdí sa, že práve tieto pokuty sú zámienkou pre politickú pomstu voči súčasnej predsedníčke úradu Zuzane Dlugošovej, ktorú niektorí členovia koalície považujú za príliš kritickú. Hlasovanie v parlamente má prebehnúť v najbližších dňoch, a opozícia, vrátane KDH, sa chystá obrátiť na Ústavný súd s obavami o dodržanie právnych postupov.
Nový úrad alebo len fasáda?
Minister Eštok presadzuje vytvorenie nového úrad, ktorý má byť nezávislý a prevziať agendu oznamovania nezákonností. V praxi ako však varujú odborníci a právni zástupcovia, takýto krok môže výrazne oslabiť existujúcu ochranu a dôveru oznamovateľov. Opozícia sa obáva, že túto legislatívnu zmenu postihne tých, ktorí sa neboja nahlásiť korupciu, pričom nová úprava predpokladá, že ochrana oznamovateľov bude viazaná na priamy vzťah s ich zamestnávateľom, čo podstatne zužuje okruh chránených osôb.
Pracovníci ÚOO zdôrazňujú, že v prípade schválenia zmien sa môže vytvoriť priestor na zastrašovanie oznamovateľov, čo je presný opak toho, čo by sme mali od štátu očakávať. Opozícia a mnohé mimovládne organizácie varujú, že nový úrad v skutočnosti obmedzí možnosti ochrany oznamovateľov, čím sa akoby urýchli proces kriminalizácie tých, ktorí hodlajú upozorniť na nezákonnosti.
Kritikou nešetrí ani Slovenská advokátska komora, ktorá argumentuje, že na zrušenie ÚOO neexistuje žiadna opodstatnená spoločenská potreba. Vyzýva vládu, aby pristúpila k tak zásadným zmenám s náležitou publicitou a odbornými analýzami, nie v rámci skráteného legislatívneho konania.
Možné dôsledky
Pokud sa tento zákon vo svojej pôvodnej podobe schváli, Slovensko bude pravdepodobne čeliť tlaku zo strany Európskej komisie na vysvetlenie, prečo došlo k rušeniu ÚOA a vytváraniu nových orgánov, ktoré môžu byť v rozpore so smernicou EÚ. Generálny prokurátor Maroš Žilinka už varoval, že ak sa legislatívna úprava prejde, Slovensko preukáže nezáujem o ochranu základných ľudských práv a slobôd, čím sa vystaví riziku sankcií.
Je zrejmé, že táto situácia má mnoho odtieňov, a hoci je tvrdenie ministra o zlepšenej ochrane oznamovateľov opodstatnené, praktická implementácia môže viesť k opaku, atrocitám a obmedzovaniu práv. Podľa niektorých názorov by malo byť podanie trestného oznámenia na zamestnávateľa jasne kontrolované, inak sa úrady môžu ocitnúť vo vzťahu k oznamovateľom v morálnom a právnom zúžení.
V najbližších dňoch bude jasné, aké konkrétne opatrenia budú prijaté a aké následky to bude mať na existujúce právne normy a ochranu oznamovateľov. Je nevyhnutné, aby tieto rozhodnutia neboli len výsledkom politického boja, ale reálnym riešením problémov, ktoré slovenské orgány dlhodobo ignorovali.
